Obchodný register a zopár „problémových“ otázok

So zakladaním obchodných spoločností je neodmysliteľne spojený inštitút obchodného registra, keďže obchodné spoločnosti vznikajú až dňom zápisu do tohto registra – následne sa do tohto registra zapisujú aj zmeny v obchodných spoločnostiach ako napr. zmeny sídla, spoločníkov, štatutárnych orgánov, rozšírenie predmetov podnikania a pod. V podnikateľskej sfére je takmer nemožné vyhnúť sa kontaktu s obchodným registrom, resp. registrovým súdom, či už pri vzniku spoločnosti alebo následne pri realizovaní zmien v spoločnosti, ukladaní rôznych dokumentov do zbierky listín (s výnimkou fyzických osôb-podnikateľov, ktoré sa povinne nezapisujú do obchodného registra). Z tohto dôvodu sme zosumarizovali niekoľko problematických oblastí v registrovom konaní, ktoré sme v ostatnom čase postrehli v praxi registrových súdov.

Súhlas vlastníka nehnuteľnosti a list vlastníctva

Jednou z povinných príloh návrhu na zápis obchodnej spoločnosti, resp. jej zmien do obchodného registra je súhlas vlastníka nehnuteľnosti s jej zápisom (zápisom adresy, na ktorej sa táto nehnuteľnosť nachádza) ako sídla obchodnej spoločnosti do obchodného registra.

V praxi niektorých registrových súdov dochádzalo k odmietnutiu vykonania zápisu z dôvodu, že spolu so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti nebol predložený list vlastníctva tejto nehnuteľnosti. Táto prax požadujúca doklad o vlastníctve nehnuteľnosti však bola nesprávna, nakoľko z relevantnej právnej úpravy nevyplýva povinnosť predložiť doklad o vlastníctve nehnuteľnosti – z ustanovenia § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 vyhlášky č. 25/2004 Z. z. vyplýva, že doklad o vlastníctve nehnuteľnosti je potrebné predložiť iba v prípade, ak sa ako sídlo navrhuje zapísať adresa nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve osoby, ktorej sa tento zápis týka. V prípade, že táto osoba nie je vlastníkom nehnuteľnosti je potrebné preukázať užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti nevylučuje, resp. predložiť súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra.

Právna úprava teda rozlišuje tri skutkovo odlišné situácie akým spôsobom sa preukazuje oprávnenie zapísať určitú nehnuteľnosť ako sídlo do obchodného registra a to (i) listom vlastníctva v prípade, ak zapísaná osoba je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa navrhuje zapísať ako jej sídlo, (ii) nájomnou, príp. inou zmluvou, ak zapísaná osoba nie je vlastníkom nehnuteľnosti alebo (iii) súhlasom vlastníka nehnuteľnosti. Práve v treťom uvedenom prípade požadovali registrové súdy popri predložení listiny súhlasu vlastníka nehnuteľnosti aj predloženie listu vlastníctva, pričom zákon na preukázanie oprávnenia zapísať nehnuteľnosť ako sídlo do obchodného registra takúto listinu nepredpokladá.

Z hľadiska štatistiky nevieme v súčasnosti posúdiť ako k tejto otázke pristupuje všetkých osem registrových súdov – z našich skúseností vieme, že táto otázka bola nejednotne posudzovaná aj v rámci jedného registrového súdu, kde výsledok rozhodovania záležal, od toho-ktorého vyššieho súdneho úradníka. V prípadoch, s ktorými sme sa stretli, však vždy napokon došlo k akceptovaniu námietok, že list vlastníctva nie je potrebné prikladať v návrhu.

 

Osvedčenie pravosti podpisu na rozhodnutí jediného spoločníka a jeho účinky

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka ak ide o rozhodnutie jediného spoločníka podľa § 125 ods. 1 písm. e), f)i), j) a ods. 2 Obchodného zákonníka, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

Rovnako aj táto otázka nie je všetkými registrovými súdmi posudzovaná jednotne. Stretli sme sa s názorom registrového súdu, podľa ktorého z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie jediného spoločníka v určitých prípadoch (napr. aj v prípade, ak sa rozhoduje o vymenovaní a odvolaní konateľa) nadobudne právne účinky až osvedčením pravosti podpisu, t. j. odvolanie konateľa nie je účinné dňom prijatia rozhodnutia, príp. dňom uvedeným v rozhodnutí, ale až dňom, kedy došlo k osvedčeniu podpisu jediného spoločníka.

S takouto interpretáciou nemožno súhlasiť z nasledovných dôvodov. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 písm. f) v spojení s § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka o vymenovaní a odvolaní z funkcie konateľa rozhoduje jediný spoločník, pričom zápis v obchodnom registri má v tejto súvislosti deklaratórny charakter, nakoľko funkcia konateľa zaniká a vzniká dňom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka, resp. iným dátumom uvedeným v tomto rozhodnutí.

Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva, že právne účinky rozhodnutia jediného spoločníka sú viazané na podmienku osvedčenia pravosti podpisu jediného spoločníka. Dátum osvedčenia jeho podpisu nie je dátumom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka, nakoľko rozhodnutie jediného spoločníka nie je právnym úkonom, na ktorého platnosť sa vyžaduje úradne osvedčený podpis, ale jedná sa o inú právnu skutočnosť. Úradné osvedčenie podpisu jediného spoločníka je procesnou požiadavkou a slúži na osvedčenie osoby, ktorá toto rozhodnutie prijala a podporne svedčí o tom, že rozhodnutie bolo prijaté oprávnenou osobou (rovnako uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 34Nsre/59/2014 a 34Nsre/50/2014).

Vyššie uvedené podporuje aj znenie ustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. K rovnakému záveru dospela aj odborná literatúra (komentáre k Obchodného zákonníku od autorov ako napr. Patakyová, M., Mamojka, M. a Ovečková, O.), pričom v prípade, že v rozhodnutí o odvolaní z funkcie konateľa je uvedený iný dátum, odvolanie z funkcie je účinné k tomuto dátumu. V žiadnom prípade nemôže platiť, že rozhodnutie jediného spoločníka o odvolaní z funkcie konateľa nadobúda právne účinky dňom osvedčenia pravosti podpisu.

Navyše je potrebné uviesť, že osvedčenie podpisu možno vykonať dvoma spôsobmi a to tak, že účastník úkonu listinu vlastnoručne podpíše priamo pred príslušným orgánom (notár, matričný úrad) alebo účastník vyhlási pred týmto orgánom, že podpis na listine uznáva za vlastný (bližšie pozri TU). Iba v prvom uvedenom prípade je možné viazať právne účinky rozhodnutia jediného spoločníka na deň osvedčenia podpisu, pretože deň osvedčenia podpisu je totožný s dňom prijatia rozhodnutia.

Uvedené sa zmení až prijatím novely zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, ktorá vylučuje uznanie podpisu za vlastný, ale aj na iba na účely uloženia do zbierky listín (pozri TU).

Preukazovanie činnosti (predmetu podnikania), na ktorú sa nevyžaduje žiadne povolenie

Prax niektorých registrových súdov je taká, že automaticky požadujú predloženie listiny, ktorou sa preukazuje oprávnenie na výkon činnosti, ktorá sa navrhuje zapísať ako predmet podnikania do obchodného registra. Nie vždy však zákon požaduje, aby na každú činnosť muselo byť vydané povolenie alebo iný doklad oprávňujúci k danej činnosti.

Tak je tomu napr. v prípade predmetu podnikania poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja“ alebo pri prenájme nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov, pokiaľ sa popri prenájme neposkytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom (§ 3 a 4 živnostenského zákona).

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) sa predmetná činnosť nepovažuje za živnosť – z tohto dôvodu sa na vykonávanie tejto činnosti nevyžaduje žiadne povolenie v zmysle živnostenského zákona ani iného osobitného zákona. Nakoľko živnostenský úrad na túto činnosť osvedčenie nevydáva a rovnako povolenie na túto činnosť nevydáva ani iný štátny orgán, nie je objektívne možné predložiť k návrhu na zápis listinu, ktorou sa preukazuje oprávnenie na podnikanie pre túto činnosť.

Na to, aby registrový súd túto činnosť zapísal ako predmet podnikania spoločnosti postačuje jej uvedenie v zakladateľskom dokumente, resp. zápisnici z valného zhromaždenia a návrhu na zápis do obchodného registra. Z uvedených dôvodov vyplýva, že vznik oprávnenia na túto činnosť nie je potrebné ničím preukazovať, teda nie je potrebné prikladať žiadnu osobitnú prílohu – povolenie (viď § 7 ods. 13 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri).

 

Časový moment udelenia plnomocenstva zo strany odvolaného konateľa advokátovi

Bežná situácia. Príde za Vami klient, že chce vykonať personálne (a príp. aj iné) zmeny v svojej eseročke. Jednou zo zmien je odvolanie konateľa a vymenovanie nového konateľa. Klient ako súčasný konateľ Vám v mene spoločnosti ako advokátovi udelí plnú moc na vykonanie potrebných úkonov. Následne pripravíte dokument o odvolaní konateľa a vymenovaní nového konateľa a podáte návrh na obchodný register, aby vykonal zmenu zápisu.

V tejto súvislosti sme sa stretli s kurióznou situáciou, kde registrový súd vyslovil právny názor, podľa ktorého plná moc udelená advokátovi je neplatná, pretože v čase podania návrhu na obchodný register osoba, ktorá v mene spoločnosti udelila plnú moc už nebola konateľom. Samozrejme s týmto názorom nemožno súhlasiť (čo následne v námietkovom konaní uznal aj registrový súd).

Relevantnou je skutočnosť, či v čase udelenie plnomocenstva (nie v čase podania návrh na zápis) bola daná osoba konateľom spoločnosti alebo nie. Opačným právny záver by totiž viedol k absurdným dôsledkom, a to že všetky právne úkony uskutočnené pred zmenou konateľa by stratili platnosť, resp. zanikli, čo ale právny poriadok v žiadnom prípade nepredpokladá.

Plnomocenstvo trvá až do momentu jeho zániku, pričom jednotlivé spôsoby zániku plnomocenstva sú upravené v § 33b Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti podotýkame, že odvolanie konateľa sa medzi spôsobmi zániku plnomocenstva nenachádza.

Tomáš Čentík, 22. november 2017

ilustračné foto: ulpianus.sk

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Uznesenie registrového súdu o zamietnutí námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu požadovaných údajov do obchodného registra, je rozhodnutím vo veci samej.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. 1Obdo/36/2017 - R34/2019)
13.12.2019 o 10:35:17Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Zákon s nedostatkami formálnych náležitostí, t. j. neosvedčenia podpisu predsedajúceho v zápisnici z valného zhromaždenia podľa ust. § 127a ods. 3 v spojení s ust. § 125 ods. 1 písm. e/, f/, i/, j/ a ods. 2 Obchodného zákonníka, nespája neplatnosť uznesenia v nej obsiahnutého. Obchodný zákonník neustanovuje lehotu, dokedy k osvedčeniu podpisu musí dôjsť, ani neodkazuje na úpravu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pre prípad, že k splneniu tohto predpokladu nedošlo. Zákonná požiadavka osvedčenia pravosti podpisu je len predpokladom zápisuschopnosti listiny do obchodného registra. Rozhodujúcim momentom pre prijatie uznesenia je dosiahnutie potrebného volebného kvóra. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. januára 2018 sp. zn. 5Obdo/2/2017 - zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod R 87/2018)
30.11.2018 o 10:58:42Reagovať
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: