ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Príspevok sa zaoberá spornou otázkou ako správne kvalifikovať neoprávnenú držbu živých rastlín konope ako aj tým, či spracovanie živej rastliny možno označiť za výrobu, pričom k uvedenej problematike plánuje NS SR zaujať zjednocujúce stanovisko.

Naj­vyš­ší súd SR plá­nu­je v doh­ľad­nej do­be vy­dať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko, kto­rým by zjed­no­til ne­jed­not­ný vý­klad a ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na a to oh­ľad­ne tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. a pod­ľa § 173 Tr. zák. (návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka je uve­de­ný na kon­ci toh­to prís­pev­ku).

Ide tu te­da hlav­ne o správ­ne práv­ne po­sú­de­nie neop­ráv­ne­nej dr­žby ži­vých ras­tlín ko­no­pe (tzv. ži­vé ras­tli­ny na ko­re­ni v rôz­nych štá­diách vý­vo­ja). Naj­vyš­ší súd SR tak chce uro­biť na pod­kla­de dvoch svo­jich od­liš­ných roz­hod­nu­tí, keď v uz­ne­se­ní sp. zn. 2 Tdo 74/2013 zo dňa 28.01.2014 dos­pel k zá­ve­ru, že neop­ráv­ne­ná dr­žba ži­vých ras­tlín ko­no­pe ako aj sa­de­níc tej­to ras­tli­ny napĺňa zna­ky do­ko­na­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) (vý­ro­ba), písm. c) (za­do­vá­že­nie), písm. d) (pre­cho­vá­va­nie) Tr. zák. (v návr­hu sta­no­vis­ka ide o roz­hod­nu­tie uve­de­né pod bo­dom A). Nap­ro­ti to­mu, Naj­vyš­ší súd SR v uz­ne­se­ní sp. zn. 3 Tdo 43/2012 zo dňa 13.02.2013 dos­pel k zá­ve­ru, že neop­ráv­ne­ná dr­žba ži­vých ras­tlín ko­no­pe napĺňa zna­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák., na­koľ­ko ide len o pred­met ur­če­ný na vý­ro­bu omam­nej lát­ky (v návr­hu sta­no­vis­ka ide o roz­hod­nu­tie uve­de­né pod bo­dom B).

Z návr­hu na za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR mož­no te­da vy­vo­diť, že má am­bí­ciu zjed­no­tiť súd­nu prax naj­mä v otáz­ke

 a) správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie v prí­pa­doch, keď sú za­is­te­né ži­vé ras­tli­ny ma­ri­hua­ny (t. j. ras­tli­ny na ko­re­ni) ako aj ži­vé ras­tli­ny ma­ri­hua­ny v rôz­nych štá­diách vý­vo­ja (nap­rík­lad sa­de­ni­ce).

 b) roz­sa­hu či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis a prí­pad­ne aj dať od­po­veď ako de­fi­no­vať „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku“ ma­ri­hua­ny.

 A/ Práv­na kva­li­fi­ká­cia v prí­pa­doch pes­to­va­nia a nás­led­né­ho spra­co­vá­va­nia ži­vých ras­tlín ko­no­pe (som ná­zo­ru, že nie je správ­na ani v roz­hod­nu­tí Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka a ani v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom B návr­hu sta­no­vis­ka)

V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že ur­če­nie správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie zá­vi­sí od to­ho, či pes­to­va­nie a nás­led­né spra­co­vá­va­nie ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad jej zre­za­nie z ko­re­ňa, su­še­nie, vy­lú­ho­va­nie a po­dob­ne) mož­no po­va­žo­vať za „vý­ro­bu“ a či na to, aby ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe (ras­tli­ny na ko­re­ni v rôz­nom štá­diu vý­vo­ja) moh­li byť po­va­žo­va­né za omam­né lát­ky aj v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na pos­ta­čí len to, že sú for­mál­ne uve­de­né v zoz­na­me omam­ných lá­tok v zá­ko­ne č. 139/1998 Z. z.

Som práv­ne­ho ná­zo­ru, že pes­to­va­nie ži­vých ras­tlín ko­no­pe a ani ich nás­led­né spra­co­vá­va­nie nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vý­ro­ba omam­nej lát­ky“ v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ani pod po­jem „pred­met ur­če­ný na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu omam­nej lát­ky“ v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Vy­rá­bať ma­ri­hua­nu z ma­ri­hua­ny to­tiž nie je mož­né. Ale­bo po­ve­da­né inak, k žiad­nej vý­ro­be omam­nej lát­ky pri pes­to­va­ní ko­no­pe a jej nás­led­nom spra­co­va­ní ne­do­chá­dza.

V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať aj na od­bor­nú li­te­ra­tú­ru a to naj­mä na člá­nok JUDr. Pet­ra Ze­ma­na Ph.D. s náz­vom „Vý­ro­ba ko­no­pí z ko­no­pí?“ pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Trestněpráv­ní re­vue č. 9/2015, kto­rý po­mer­ne pod­rob­ne a pres­ved­či­vým spô­so­bom ar­gu­men­tu­je pre­čo ne­mož­no po­va­žo­vať spra­co­vá­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe za vý­ro­bu omam­nej lát­ky. Tie­to práv­ne zá­ve­ry mož­no pri­tom pl­ne prev­ziať aj v pod­mien­kach práv­nej úp­ra­vy na úze­mí SR.

Po­kiaľ ide o po­jem „vý­ro­ba“ omam­ných lá­tok, tak Trest­ný zá­kon žiad­nu oso­bit­nú de­fi­ní­ciu toh­to poj­mu ne­pos­ky­tu­je.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né de­fi­no­vať po­jem „vý­ro­ba“ a to naj­mä na pod­kla­de Jed­not­né­ho do­ho­vo­ru o omam­ných lát­kach z ro­ku 1961 (vy­hláš­ka č. 47/1965 Zb.), kto­rý je pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku zá­väz­ný ako aj v spo­ji­tos­ti so zá­ko­nom č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch (ďa­lej len zá­kon o omam­ných lát­kach).

Pod­ľa člán­ku 1 písm. n) Jed­not­né­ho do­ho­vo­ru o omam­ných lát­kach vý­raz „vý­ro­ba“ ozna­ču­je všet­ky pro­ce­sy ok­rem pro­duk­cie, kto­ré umož­ňu­jú zís­ka­nie omam­ných lá­tok a za­hŕňa tiež čis­te­nie a pre­me­nu tých­to lá­tok na iné dro­gy.

Na uve­de­nú de­fi­ní­ciu nad­vä­zu­je us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 5 zá­ko­na o omam­ných lát­kach, kto­rý za „vý­ro­bu“ po­va­žu­je izo­lá­ciu ale­bo syn­té­zu omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok ale­bo vý­ro­bu lie­kov s ob­sa­hom omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok.

Pod­por­ne tu mož­no vy­chá­dzať aj z Do­ho­vo­ru o psy­chot­rop­ných lát­kach z ro­ku 1971 (vy­hláš­ka č. 62/1989 Zb.), kto­rý za „vý­ro­bu“ psy­chot­rop­nej lát­ky ozna­ču­je všet­ky pos­tu­py, kto­rý­mi mož­no zís­kať psy­chot­rop­né lát­ky a za­hŕňa tak­tiež čis­te­nie a pre­me­nu psy­chot­rop­ných lá­tok na iné psy­chot­rop­né lát­ky.

Z de­fi­ní­cie poj­mu „vý­ro­ba“, kto­rú uvá­dza Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach ako aj zá­kon o omam­ných lát­kach je zrej­mé, že „vý­ro­ba“ je pro­ces na kon­ci kto­ré­ho vznik­ne no­vá (iná) omam­ná lát­ka (pou­ži­tie poj­mov „zís­ka­nie“, „pre­me­na“, „izo­lá­cia“, „syn­té­za“, kto­ré sú uve­de­né v de­fi­ní­ciách) a to buď z lá­tok, kto­ré sa­mé oso­be, nie sú omam­nou lát­kou ale­bo vy­čis­te­ním (ra­fi­ná­ciou) z pô­vod­nej omam­nej lát­ky, res­pek­tí­ve pre­me­nou jed­nej omam­nej lát­ky na inú (no­vú) omam­nú lát­ku.

Pes­to­va­ním, či vy­pes­to­va­ním ras­tli­ny ko­no­pe, kto­rá je sa­ma o se­be za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, a jej nás­led­ným zre­za­ním, su­še­ním a po­dob­ne však nev­zni­ká iná (no­vá) omam­ná lát­ka, kto­rá by bo­la od­liš­ná od pô­vod­nej omam­nej lát­ky. Ale­bo po­ve­da­né inak, vý­sled­kom pro­ce­su pes­to­va­nia a nás­led­né­ho zbe­ru, su­še­nia, či lú­ho­va­nia ras­tli­ny ro­du ko­no­pe, či jej plo­dov vznik­ne len iná for­ma tej is­tej omam­nej lát­ky, kto­rá je už vo for­me vhod­nej na kon­zu­má­ciu. Ne­do­chá­dza tu te­da k žiad­nej vý­ro­be „ma­ri­hua­ny z ma­ri­hua­ny“, ale ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku a pro­duk­ty z nej, kto­ré sú in­teg­rál­nou sú­čas­ťou tej is­tej ras­tli­ny.

Sku­toč­nosť, že pes­to­va­nie ma­ri­hua­ny a jej nás­led­ný zber a spra­co­va­nie nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vý­ro­ba“ vy­plý­va nie­len z uve­de­ných de­fi­ní­cií poj­mu „vý­ro­ba“, ale aj z iných us­ta­no­ve­ní.

Tak nap­rík­lad Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach v de­fi­ní­cii poj­mu „vý­ro­ba“ uvá­dza, že vý­ro­bou sú všet­ky pro­ce­sy ok­rem pro­duk­cie. Po­jem „pro­duk­cia“ pri­tom Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach de­fi­nu­je v člán­ku 1 písm. t) tak, že ide o pro­ces, kto­rý spo­čí­va v zís­ka­va­ní ko­no­pe a ko­nop­nej ži­vi­ce z ras­tlín, kto­ré tie­to plo­dy ob­sa­hu­jú. Pro­ces ras­tu ras­tlín ko­no­pe po­va­žu­je Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach v člán­ku 1 písm. i) za „pes­to­va­nie“ (t. j. tak­tiež nie za „vý­ro­bu“) s tým, že pes­to­va­ním ozna­ču­je pes­to­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe. K uve­de­né­mu mož­no do­dať, že zá­kon o omam­ných lát­kach ozna­ču­je v § 2 ods. 4 zu­žit­ko­va­nie ko­no­py za „spra­co­va­nie“, te­da rov­na­ko nej­de o „vý­ro­bu“.

Vzhľa­dom na uve­de­né mož­no pre­to uzat­vo­riť, že po­kiaľ je ras­tli­na ko­no­pe sa­ma ose­be omam­nou lát­kou (za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok), po­tom jej spra­co­va­nie (nap­rík­lad vy­su­še­nie) pred­sta­vu­je len kon­zer­vá­ciu omam­nej lát­ky. Uve­de­né zna­me­ná, že na pro­ces spra­co­va­nia, či pro­duk­cie ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad usu­še­nia lis­tov ko­no­pe) je pot­reb­né na­ze­rať ako na spô­sob ucho­vá­va­nia, res­pek­tí­ve kon­zer­vá­cie vy­pro­du­ko­va­nej ras­tli­ny v su­še­nej for­me pre jej nes­kor­šie pou­ži­tie. Pre­to ne­mô­že byť ten­to pro­ces (t. j. pes­to­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe od sa­de­ni­ce cez jej rôz­ne vý­vo­jo­vé štá­diá až po jej zber a spra­co­va­nie do po­do­by vhod­nej pre kon­zu­má­ciu) po­va­žo­va­ný za „vý­ro­bu“ omam­nej lát­ky. Nej­de to­tiž o vý­ro­bu inej omam­nej lát­ky, ale ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku, kto­rá má len inú for­mu (me­ní sa for­ma čer­stvej, ži­vej ras­tli­ny ko­no­pe na for­mu su­še­nú, pri­čom ži­vá for­ma vždy tej čer­stvej pred­chá­dza a bez nej by ne­bo­la mož­ná). Rov­na­ko tak ko­nop­ná ži­vi­ca (ha­šiš) je pri­ro­dze­ne ob­siah­nu­tá v ras­tli­ne ko­no­pe a pre­to aj jej extra­ho­va­nie je len spô­sob ucho­vá­va­nia lá­tok v nej ob­siah­nu­tých pre ďal­šie pou­ži­tie po skon­če­ní pri­ro­dze­né­ho ve­ge­tač­né­ho cyk­lu ras­tli­ny.

Ale­bo po­ve­da­né inak, na za­čiat­ku pro­ce­su (ži­vá ras­tli­na ko­no­pe pred zbe­rom) ako aj na je­ho kon­ci (spra­co­va­ná ras­tli­na ko­no­pe vo for­me ma­ri­hua­ny, či ha­ši­šu spô­so­bi­lých na kon­zu­má­ciu) ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku, t. j. ide stá­le o ras­tli­nu ko­no­pe a ži­vi­cu z nej, kto­rá zá­ro­veň ob­sa­hu­je aj psy­chot­rop­nú lát­ku THC ako účin­nú lát­ku. Nej­de tu te­da o vznik no­vej (inej) omam­nej lát­ky, čo je zá­kla­dom poj­mu „vý­ro­ba“ omam­nej lát­ky. Vy­rá­bať ma­ri­hua­nu z ma­ri­hua­ny te­da nie je mož­né.

Z uve­de­né­ho dô­vo­du sa pre­to ne­mož­no sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho v bo­de A návr­hu sta­no­vis­ka, že pes­to­va­nie 598 ku­sov ze­le­ných ras­tlín ko­no­pe a sú­čas­ne dr­žba 2,212 kg sa­de­níc tej­to ras­tli­ny mož­no po­va­žo­vať aj za „vý­ro­bu“ omam­nej lát­ky v zmys­le § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Tá­to práv­na kva­li­fi­ká­cia ne­bu­de vô­bec pou­ži­teľ­ná pri pes­to­va­ní a spra­co­vá­va­ní ras­tli­ny ko­no­pe.

Rov­na­ko tak sa ne­mož­no sto­tož­niť ani s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom B návr­hu sta­no­vis­ka, kto­rý po­va­žo­val ži­vé ras­tli­ny ro­du ko­no­pe (na ko­re­ni) za pred­met ur­če­ný na vý­ro­bu omam­nej lát­ky v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Vzhľa­dom k to­mu, že spra­co­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe nie je mož­né po­va­žo­vať za „vý­ro­bu ma­ri­hua­ny z ma­ri­hua­ny“, po­tom nie je mož­né ani ži­vú ras­tli­nu ko­no­pe po­va­žo­vať za pred­met uče­ný na vý­ro­bu ma­ri­hua­ny. Pou­ži­tie práv­nej kva­li­fi­ká­cie v zmys­le § 173 Tr. zák. te­da v ta­kých­to prí­pa­doch nep­ri­chá­dza vô­bec do úva­hy.

Po­kiaľ ide o de­fi­no­va­nie poj­mu „omam­ná lát­ka“, tak sa ne­mož­no sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka, že pos­ta­čí len to, ak je niek­to­rá lát­ka za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok v zmys­le zá­ko­na o omam­ných lát­kach. Po­jem „omam­ná lát­ka“ je nut­né, na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, de­fi­no­vať v spo­ji­tos­ti s us­ta­no­ve­ním § 130 ods. 5 Tr. zák. tak, že mu­sí ísť o lát­ku, kto­rá je spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti. Na­po­kon, aj us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 zá­ko­na o omam­ných lát­kach de­fi­nu­je omam­né lát­ky ako lát­ky vy­vo­lá­va­jú­ce ná­vyk a psy­chic­kú a fy­zic­kú zá­vis­losť ľu­dí cha­rak­te­ri­zo­va­nú zme­na­mi sprá­va­nia sa so zá­važ­ný­mi zdra­vot­ný­mi a psy­cho­so­ciál­ny­mi nás­led­ka­mi. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že na ozna­če­nie ur­či­tej lát­ky za omam­nú, na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da ne­ta­čí len to, že ur­či­tá lát­ka, či ras­tli­na je za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, ale mu­sí spĺňať aj at­ri­bú­ty uve­de­né v § 130 ods. 5 Tr. zák. Sa­mot­ná ži­vá ras­tli­na te­da nespĺňa pod­mien­ku omam­nej lát­ky vo vzťa­hu k jej účin­kom, naj­mä vo vzťa­hu k ob­sa­hu THC.

Po­kiaľ ide o ma­ri­hua­nu, tak tá sa ne­kon­zu­mu­je ako ži­vá ras­tli­na „na ko­re­ni“ (a ce­lá ras­tli­na ani nie je vy­uži­teľ­ná), ale až vte­dy, keď sa vy­su­ší, spra­cu­je a nap­rík­lad ba­lí do tzv. join­tov a faj­če­ním in­ha­lu­je. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že sa­de­ni­ce (kto­ré ma­jú čas­to len mi­ni­mál­ne množ­stvo účin­nej lát­ky THC, prí­pad­ne žiad­ne), či os­tat­né ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe (kto­ré sú čas­to v ta­kom štá­diu vý­vo­ja, že nie sú eš­te vhod­né na zber a spra­co­va­nie) v rôz­nom stup­ni vý­vo­ja nespĺňa­jú pod­mien­ku sta­no­ve­nú us­ta­no­ve­ním § 130 ods. 5 Tr. zák. a § 2 ods. 1 zá­ko­na o omam­ných lát­kach, kto­ré vy­ža­du­jú, aby omam­né lát­ky moh­li ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, či vy­vo­lať je­ho zá­vis­losť na ta­kej­to lát­ke. Tie­to at­ri­bú­ty spĺňa ras­tli­na ro­du ko­no­pe v pod­sta­te až v prí­pa­de, keď sa spra­cu­je a up­ra­ví do po­do­by vhod­nej na kon­zu­má­ciu.

Vzhľa­dom na uve­de­né je pot­reb­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý má neop­ráv­ne­ne v dr­žbe ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe „na ko­re­ni“ (prí­pad­ne aj rôz­ne množ­stvá sa­de­níc ras­tli­ny ko­no­pe) po­va­žo­vať za ko­na­nie, kto­ré bez­pros­tred­ne sme­ru­je k neop­ráv­ne­né­mu za­do­va­žo­va­niu a pre­cho­vá­va­niu ma­ri­hua­ny. Ide pre­to o po­kus zlo­či­nu pod­ľa § 14 ods. 1 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., na­koľ­ko pá­cha­teľ už dr­ží ras­tli­ny, kto­ré sú for­mál­ne za­ra­de­né do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, av­šak sú eš­te v ta­kej for­me, že za­tiaľ nie sú spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka. Ne­mož­no pre­to ho­vo­riť o do­ko­na­nom zlo­či­ne, av­šak ko­na­nie pá­cha­te­ľa sme­ru­je k to­mu, aby v ur­či­tom štá­diu ich vý­vo­ja ma­ri­hua­nu spra­co­val do for­my umož­ňu­jú­cej jej tra­dič­nú kon­zu­má­ciu . Pod­ľa množ­stva za­is­te­ných ži­vých ras­tlín ko­no­pe nie je mož­né vy­lú­čiť ani práv­nu kva­li­fi­ká­ciu ako po­kus pre­či­nu pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák., prí­pad­ne pod­ľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (t. j. ne­mu­sí ísť vždy, za kaž­dých okol­nos­tí, o spá­chanie zlo­či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák.).

V prí­pa­doch v kto­rých sa pá­cha­teľ za­obe­rá ce­lým pro­ce­som pes­to­va­nia a spra­co­vá­va­nia ras­tli­ny ko­no­pe (t. j. sú mu za­is­te­né nap­rík­lad sa­de­ni­ce, po­tom aj ži­vé ras­tli­ny v rôz­nom štá­diu vý­vo­ja ako aj spra­co­va­né ras­tli­ny, kto­ré sú nap­rík­lad vy­su­še­né, prí­pad­ne už aj ba­le­né) je nut­né po­va­žo­vať ta­ké­to ko­na­nie za jed­no (jed­not­né) ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré sí­ce po­zos­tá­va z via­ce­rých čias­tko­vých či­nov, či ko­na­ní (sa­de­nie, pes­to­va­nie, su­še­nie, spra­co­vá­va­nie a po­dob­ne), av­šak sme­ru­je k jed­né­mu nás­led­ku a tým je spra­co­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe v po­do­be, kto­rá umož­ní jej kon­zu­má­ciu. V ta­kých­to prí­pa­doch pôj­de o je­den sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako zlo­čin pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. čias­toč­ne do­ko­na­ný (oh­ľad­ne už spra­co­va­nej ma­ri­hua­ny) a čias­toč­ne v štá­diu po­ku­su (oh­ľad­ne ži­vých ras­tlín ko­no­pe).

 B/ roz­sah či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. pri ži­vých ras­tli­nách ma­ri­hua­ny (ras­tli­ny na ko­re­ni).

V roz­hod­nu­tí Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka sa vy­chá­dza z ju­di­ka­tú­ry (Tpj 37/2014), že kva­li­fi­ká­cia roz­sa­hu či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), pri­čom ne­mož­no zoh­ľad­niť niž­šiu ce­nu pri pr­vot­nom za­do­vá­že­ní dro­gy od jej vý­rob­cu spros­tred­ko­va­teľ­ským me­dzič­lán­kom op­ro­ti jej ná­ras­tu až po ce­no­vé maximum pri fi­nál­nej do­dáv­ke kon­zu­men­to­vi.

Ten­to práv­ny ná­zor ne­zod­po­ve­dá zne­niu zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Ak Naj­vyš­ší súd SR v pred­met­nom roz­hod­nu­tí vy­chá­dza pri ur­čo­va­ní roz­sa­hu či­nu z hod­no­ty dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), tak je pot­reb­né uviesť, že po­jem „pre­daj“ za­hŕňa si­tuáciu, keď pre­dá­va­jú­ci už omam­nú ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku od­ov­zdal ku­pu­jú­ce­mu za do­hod­nu­tú pe­ňaž­nú hod­no­tu. To vy­plý­va z pou­ži­tia slo­ve­sa „pre­dá“ v zna­koch skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., te­da na do­ko­na­nie toh­to tres­tné­ho či­nu je ne­vyh­nut­ným preu­ká­zať že už sku­toč­ne k pre­da­ju me­dzi pre­dá­va­jú­cim a ku­pu­jú­cim doš­lo (ten­to zá­ver mu­sí ne­po­chyb­ne vy­ply­núť z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia). V zmys­le zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mu­sí ísť pri­tom o ko­neč­ný pre­daj cie­ľo­vé­mu uží­va­te­ľo­vi, ale nap­rík­lad mô­že ísť o pre­daj me­dzi vý­rob­com a dí­le­rom ale­bo me­dzi dí­le­rom a dis­tri­bú­to­rom (pri­me­ra­ne roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR z 12.02.1998 sp. zn. 2To 72/1997).

Z uve­de­nej de­fi­ní­cie poj­mu pre­daj mož­no vy­vo­diť, že pre­da­jom sa ne­mys­lí len kon­co­vý pre­daj kon­zu­men­tom, ale po­jem pre­daj za­hŕňa aký­koľ­vek pre­vod dr­ža­nej omam­nej lát­ky na inú oso­bu za od­pla­tu a to v akom­koľ­vek množ­stve, pri­čom z hľa­dis­ka poj­mu pre­daj je bez vý­zna­mu, či ide o pre­daj omam­nej lát­ky jed­nej oso­be (nap­rík­lad pre­vod omam­nej lát­ky z vý­rob­cu na dis­tri­bú­to­ra) ale­bo ide o ko­neč­ný pre­daj kon­zu­men­tom.

Ak te­da roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né v bo­de A návr­hu sta­no­vis­ka vy­chá­dza z to­ho, že kva­li­fi­ká­cia roz­sa­hu tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), tak ten­to ná­zor ne­má opo­ru v zne­ní zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. to­tiž pos­ti­hu­je aký­koľ­vek „pre­daj omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok“ a nie len „pre­daj omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok kon­co­vým uží­va­te­ľom“ (z hľa­dis­ka for­mál­ne­ho te­da po­jem pre­daj nie je vy­me­dze­ný v tej­to skut­ko­vej pod­sta­te ako pre­daj kon­co­vým uží­va­te­ľom).

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že roz­sah či­nu, pri pre­da­ji,  je mož­né od­vo­dzo­vať, pod­ľa okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du, aj od hod­no­ty dro­gy reali­zo­va­nej nap­rík­lad me­dzi vý­rob­com (či pes­to­va­te­ľom) a dis­tri­bú­to­rom, na­koľ­ko nás­led­ný pre­daj drog dis­tri­bú­to­rom kon­co­vým uží­va­te­ľom už ne­mu­sí byť pok­ry­tý za­vi­ne­ním vý­rob­cu. Vý­rob­ca už fi­nan­čné pros­tried­ky za pre­daj dro­gy utŕžil a z je­ho poh­ľa­du ne­mu­sí byť pod­stat­né či, ke­dy, kde a za akú hod­no­tu bo­li nás­led­ne dro­gy pre­da­né kon­co­vým uží­va­te­ľom.

Ak Naj­vyš­ší súd SR v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka od­ôvod­ňu­je svoj ná­zor tým, že ma­jet­ko­vý pros­pech, pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák., je v ko­neč­nom dôs­led­ku ne­do­siah­nu­teľ­ný bez fy­zic­kej ap­li­ká­cie dot­knu­tej lát­ky jej kon­co­vý­mi uží­va­teľ­mi, tak s tým­to ná­zo­rom sa mož­no sto­tož­niť, av­šak ani ten­to ná­zor ne­vy­lu­ču­je ob­cho­do­va­nie s dro­ga­mi me­dzi vý­rob­com a dis­tri­bú­to­rom, či vý­rob­com a spros­tred­ko­va­te­ľom, res­pek­tí­ve dí­le­rom, kto­ré je spra­vid­la za­lo­že­né na ob­cho­do­va­ní s väč­ším množ­stvom dro­gy, či nes­pra­co­va­nej dro­gy, kto­rá eš­te nie je vhod­ná na pre­daj kon­co­vým uží­va­te­ľom (nap­rík­lad pre­daj čis­tej dro­gy ďal­šie­mu spra­co­va­te­ľo­vi, kto­rý ju až nás­led­ne rie­di, prí­pad­ne pre­daj ži­vých vy­pes­to­va­ných ras­tlín ma­ri­hua­ny spra­co­va­te­ľo­vi, kto­rý ich až nás­led­ne spra­co­vá­va su­še­ním a po­dob­ne). Ta­ký­to pre­daj sa pre­to spra­vid­la od­li­šu­je od pre­da­ja dro­gy kon­co­vým uží­va­te­ľom a to nie­len v množ­stvách a kva­li­te pre­dá­va­nej dro­gy, ale aj v ce­no­vom vy­jad­re­ní (to na­po­kon vy­plý­va aj z od­ôvod­ne­nia ci­to­va­né­ho roz­hod­nu­tia, v kto­rom sa pra­cov­ník NPJ vy­jad­ril, že hod­no­ta dro­gy ur­če­ná pod­ľa dá­vok je iná, než hod­no­ta dro­gy, kto­rá sa pre­dá­va v iných množ­stvách).

V tom­to sme­re je nut­né uviesť, že pre­daj aké­ho­koľ­vek vý­rob­ku a zís­ka­nie ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu s ob­cho­do­va­nia s ním (a to sa tý­ka aj le­gál­ne­ho tr­hu) je zá­vis­lý na je­ho pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (spot­re­bi­te­ľom), av­šak zá­ro­veň tak­tiež pla­tí, že ce­na (hod­no­ta) vý­rob­ku v jed­not­li­vých člán­koch vý­ro­by, či dis­tri­bú­cie pos­tup­ne na­ras­tá a maximum do­siah­ne prá­ve pri pre­da­ji kon­co­vým spot­re­bi­te­ľom, či kon­zu­men­tom. Ce­na (hod­no­ta) vý­rob­ku sa te­da me­dzi jed­not­li­vý­mi člán­ka­mi vý­rob­né­ho, či dis­tri­buč­né­ho re­ťaz­ca me­ní (vý­rob­ca spra­vid­la vždy pre­dá­va väč­šie množ­stvo vý­rob­kov do dis­tri­bú­cie, res­pek­tí­ve pre­dá­va vstup­né kom­po­nen­ty ďal­šej oso­be, kto­rá až nás­led­ne za­bez­pe­čí fi­nál­nu po­do­bu vý­rob­ku, pri­čom ce­na - hod­no­ta me­dzi tý­mi­to me­dzič­lán­ka­mi je tu vždy niž­šia v po­rov­na­ní s ko­neč­nou ce­nou ur­če­nou pre ná­kup spot­re­bi­te­ľom).

Vý­rob­ca (či pes­to­va­teľ) pri­tom spra­vid­la ne­má ve­do­mosť o tom, kde a za akú ce­nu sa je­ho vý­ro­bok (prí­pad­ne už aj spra­co­va­ný do fi­nál­ne­ho pro­duk­tu) bu­de pre­dá­vať kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), na­koľ­ko vý­rob­ca (pes­to­va­teľ) má spra­vid­la ur­če­né ce­ny, za kto­ré pre­dá­va svo­je vý­rob­ky inej oso­be (dis­tri­bú­to­ro­vi, spros­tred­ko­va­te­ľo­vi, do­voz­co­vi a po­dob­ne), kto­rá ich nás­led­ne pre­dá­va, či do­dá­va ko­neč­ným uží­va­te­ľom (ma­jet­ko­vý pros­pech vý­rob­cu, do­voz­cu, či spros­tred­ko­va­te­ľa pre­to čas­to vô­bec ne­sú­vi­sí s ce­nou, za kto­rú je pro­dukt pre­dá­va­ný kon­co­vým uží­va­te­ľom, pre­to­že pro­dukt je prá­va­ný pre­daj­com kon­co­vým uží­va­te­ľom na je­ho vlas­tné ne­bez­pe­čen­stvo a prí­pad­ný zisk ale­bo stra­ta pre­daj­cu pre­to ne­mu­sia mať žiad­ny do­pad na ma­jet­ko­vý pros­pech vý­rob­cu, či spros­tred­ko­va­te­ľa, kto­rým už bo­la ce­na za ich vý­rob­ky, či služ­by uh­ra­de­ná). Tie­to zá­ko­ni­tos­ti tr­hu pla­tia spra­vid­la aj pri tzv. čier­nom tr­hu, te­da aj pri ob­cho­do­va­ní s dro­ga­mi.

Tu je ne­vyh­nut­né uviesť, že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. je úmy­sel­ným tres­tným či­nom, te­da úmy­sel­ným za­vi­ne­ním mu­sia byť za­hr­nu­té všet­ky zá­kon­né zna­ky tej­to zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né do­dať, že vý­rob­ca (pes­to­va­teľ) drog čas­to ne­má ve­do­mosť kde sa nás­led­ne ním vy­ro­be­né, či vy­pes­to­va­né dro­gy bu­dú pre­dá­vať. To pla­tí naj­mä v prí­pa­doch, keď vy­ro­be­né, či vy­pes­to­va­né dro­gy sa nás­led­ne dis­tri­buu­jú v rôz­nych štá­toch Euró­py. Vý­rob­ca (pes­to­va­teľ) pri­tom pre­dá­va väč­šie množ­stvá drog za tzv. ná­kup­né (či vý­kup­né) ce­ny, te­da je­ho ma­jet­ko­vým pros­pe­chom je prá­ve hod­no­ta – ce­na tak­to pre­da­nej dro­gy. Vý­rob­ca už nás­led­ne ani ne­má ve­do­mosť kde (v kto­rom štá­te, či na kto­rom mies­te) sa nás­led­ne dro­gy spra­co­vá­va­jú, či pre­dá­va­jú kon­co­vým uží­va­te­ľom a pre­to ani ne­má ve­do­mosť aké sú ce­ny drog (či ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vé dáv­ky) v iných kra­ji­nách, či na iných mies­tach v štá­te, kde dro­gu vy­ro­bil. Z hľa­dis­ka je­ho ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu je pre­to bez­výz­nam­né, kde a či vô­bec sa vy­ro­be­né, prí­pad­ne aj nás­led­ne spra­co­va­né dro­gy pre­da­jú kon­co­vým uží­va­te­ľom, pre­to­že on už fi­nan­čné pros­tried­ky za vý­ro­bu drog utŕžil. Roz­sa­hom či­nu pri vý­rob­co­vi (pes­to­va­te­ľo­vi) drog je pre­to spra­vid­la hod­no­ta dro­gy, kto­rú ďa­lej pre­dal po­su­dzo­va­ná pod­ľa jej množ­stva a kva­li­ty, na­koľ­ko ta­ký­to roz­sah či­nu je pok­ry­tý je­ho za­vi­ne­ním.

Uve­de­né zá­ve­ry sú pri­me­ra­ne ap­li­ko­va­teľ­né aj nap­rík­lad pri ku­rié­roch (do­voz­coch, prep­rav­coch, či vý­voz­coch drog), kto­rí dro­gy pre­vá­ža­jú za pro­ví­ziu, pri­čom ich ma­jet­ko­vým pros­pe­chom je od­me­na za pos­kyt­nu­tie služ­by (prep­ra­vu dro­gy), pri­čom roz­sah či­nu sa v tom­to prí­pa­de bu­de vy­vo­dzo­vať z hod­no­ty – ce­ny cel­ko­vé­ho množ­stva dro­gy, kto­rú pre­vá­žal (rov­na­ko tak ku­riér ne­má spra­vid­la ve­do­mosť kde a za akú kon­krét­nu ce­nu za bu­dú dro­gy ďa­lej dis­tri­buo­vať ko­neč­ným uží­va­te­ľom). Z uve­de­né­ho prík­la­du vy­plý­va, že ma­jet­ko­vý pros­pech (kto­rý ply­nie pá­cha­te­ľo­vi s nak­la­da­ním s dro­gou) nie je mož­né vždy sto­tož­ňo­vať s roz­sa­hom či­nu ako kva­li­fi­kač­ným mo­men­tom pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. ako to uro­bil Naj­vyš­ší súd SR v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka.

Práv­nu ar­gu­men­tá­ciu uve­de­nú v roz­hod­nu­tí pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka je pre­to mož­né pou­žiť len v prí­pa­doch, v kto­rých bu­de na pod­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne (bez ro­zum­ných po­chyb­nos­tí) preu­ká­za­né, že nap­rík­lad vý­rob­ca drog bol nás­led­ne aj ich dis­tri­bú­to­rom (pre­daj­com) me­dzi uží­va­te­ľov, res­pek­tí­ve, že dro­gy pre­dá­val pros­tred­níc­tvom iných osôb (dí­le­rov), prí­pad­ne, že je­ho od­me­na zá­vi­se­la až od nás­led­né­ho pre­da­ja drog kon­co­vým uží­va­te­ľom (te­da nap­rík­lad, že dí­ler vy­plá­cal vý­rob­cu až z fi­nan­čných pros­tried­kov sku­toč­ne zís­ka­ných za pre­daj drog ko­neč­ných uží­va­te­ľom).

V os­tat­ných prí­pa­doch je nut­né pri roz­sa­hu či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. vy­chá­dzať z cel­ko­vej hod­no­ty za­is­te­nej (vy­ro­be­nej, či vy­pes­to­va­nej) dro­gy, pri­čom hod­no­tu (ce­nu) dro­gy je nut­né sta­no­viť v zá­vis­los­ti od mies­ta, kde bo­la za­is­te­ná. Ak sa nap­rík­lad za­is­ti­lo ki­lo vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny, bu­de pre­to je­ho hod­no­tou ce­na za ki­lo ma­ri­hua­ny v mies­te, kde bo­lo za­is­te­né a v ča­se, ke­dy bo­lo za­is­te­né a nie hod­no­ta ki­la ma­ri­hua­ny spo­čí­va­jú­ca v cel­ko­vej hod­no­te ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy, kto­ré by sa da­li z ki­la ma­ri­hua­ny prip­ra­viť. Na­po­kon, po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy (§ 135 Tr. zák.) je sú­čas­ťou zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. a nie aj tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. Pre­to ani z to­ho poh­ľa­du nie je žiad­ny zá­kon­ný dô­vod po­vin­ne vy­chá­dzať pri sta­no­vo­va­ní roz­sa­hu či­nu z poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy a nie z cel­ko­vé­ho množ­stva za­is­te­nej dro­gy.

Po­kiaľ ide o za­is­te­né ži­vé ras­tli­ny (ras­tli­ny na ko­re­ni) tak je mož­né do cel­ko­vej hod­no­ty za­is­te­nej dro­gy (na úče­ly zis­te­nia roz­sa­hu či­nu) za­hr­núť len tie, kto­ré bo­li v ta­kom sta­ve vy­pes­to­va­nia, že už umož­ňo­va­li ich zber, su­še­nie a nás­led­né spra­co­vá­va­nie (pri tých­to ras­tli­nách je už zrej­má ich hmot­nosť a nás­led­ne mož­no zis­tiť aj kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky). Vzhľa­dom k to­mu mož­no nás­led­nú hmot­nosť ta­kých­to už vy­pes­to­va­ných a nás­led­ne vy­su­še­ných a spra­co­va­ných ras­tlín za­hr­núť do cel­ko­vej hmot­nos­ti za­is­te­nej omam­nej lát­ky.  Po­kiaľ však ide o ži­vé ras­tli­ny, kto­ré eš­te nie sú v ta­kom sta­ve vý­vo­ja, kto­rý by umož­ňo­val ich zber a spra­co­vá­va­nie (nap­rík­lad sa­de­ni­ce a po­dob­ne), tak tu je ne­vyh­nu­té vy­chá­dzať z to­ho, že eš­te nie je mož­né ur­čiť ich cel­ko­vú vý­dat­nosť (z hľa­dis­ka hmot­nos­ti) a ani ko­neč­nú kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky THC, pre­to do roz­sa­hu či­nu mož­no za­hr­núť len hod­no­tu ži­vej ras­tli­ny, ak by bo­lo do­ka­zo­va­ním preu­ká­za­né, že aj ži­vá ras­tli­na ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad sa­de­ni­ca, či ras­tli­na len vo vý­vo­ji) má kon­krét­nu hod­no­tu (ce­nu).

K me­to­di­ke sta­no­ve­nia poj­mu „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ pri ras­tli­ne ko­no­pe.

V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť, či ťaž­ká uj­ma na zdra­ví) a pre­to KEÚ PZ Bra­tis­la­va nie je op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o tom čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku kon­krét­nej dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo. Zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy mô­že sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (po­kiaľ ide o príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (po­kiaľ ide o ko­na­nie pred sú­dom). Zna­lec­ký po­su­dok KEU PZ Bra­tis­la­va je pod­kla­dom na rie­še­nie od­bor­nej otáz­ky spo­čí­va­jú­cej len v tom, aký ma­te­riál bol zna­lec­ké­mu ús­ta­vu pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou, res­pek­tí­ve psy­chot­rop­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ne­mož­no ak­cep­to­vať sku­toč­nosť, že je pod­stat­ným čo za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je KEÚ PZ. Ak by sa pri­jal ta­ký­to ná­zor, zna­me­na­lo by to, že o pod­stat­ných práv­nych otáz­kach tý­ka­jú­cich sa zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu by roz­ho­do­val zna­lec a nie or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, či súd. Ta­ký­to vý­klad je nep­ri­ja­teľ­ný

Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky“ sa v súd­nej praxi od­vo­dzu­je, pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, od jej hmot­nos­ti. Po­jem omam­ná lát­ka, či psy­chot­rop­ná lát­ka, v spo­je­ní s ter­mí­nom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka, sú znak­mi ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. a prá­ve pre­to sa ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka de­fi­nu­je pros­tred­níc­tvom hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (ako zá­klad­né­ho kri­té­ria), na­koľ­ko v ňom sa zá­ro­veň spá­ja ob­jek­tív­ne aj sub­jek­tív­ne hľa­dis­ko, te­da za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa (nap­rík­lad pá­cha­teľ, kto­rý ku­pu­je dro­gy má zá­ujem spra­vid­la o ur­či­té množ­stvo dro­gy a množ­stvo, kto­ré ku­pu­je je pok­ry­té je­ho za­vi­ne­ním, tak­tiež pá­cha­teľ, kto­rý dro­gy pre­cho­vá­va má ur­či­tú ve­do­mosť o ich množ­stve, t. j. aké veľ­ké množ­stvo dro­gy má u se­ba a tá­to okol­nosť je pok­ry­tá je­ho za­vi­ne­ním).

Hmot­nos­tné kri­té­rium je pre­to pr­vo­ra­dé kri­té­rium a to bez oh­ľa­du na to ako a či bu­dú v kon­krét­nom prí­pa­de dro­gy pá­cha­te­ľom roz­de­le­né na jed­not­li­vé dáv­ky. Ako ďal­šie kri­té­rium slú­ži množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, pre­to­že to­to kri­té­rium má vý­znam z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak za­is­te­ná dro­ga ne­má po­ža­do­va­nú kva­li­tu (množ­stvo účin­nej lát­ky) nej­de už o lát­ku schop­nú ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a nej­de te­da už o ná­vy­ko­vú lát­ku. Vzhľa­dom na uve­de­né, je vždy ne­vyh­nut­né skú­mať aj množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge. To­to kri­té­rium má pri­tom vý­znam len z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, pre­to­že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge nie je spra­vid­la za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sa dá ur­čiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach (nap­rík­lad skú­ma­nie znal­com) a väč­ši­na pá­cha­te­ľov vie len to, o aký druh dro­gy ide a v akom množ­stve sa pre­dá­va, či ku­pu­je ale­bo pre­cho­vá­va a to bez to­ho, že by poz­na­li pres­né zlo­že­nie dro­gy z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky.

Spo­je­nie hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (cel­ko­vá hmot­nosť lát­ky) a kri­té­ria množ­stva účin­nej lát­ky je nut­né ap­li­ko­vať aj na ras­tli­ny ro­du Can­na­bis – ko­no­pe. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky a to v per­cen­tách hmot­nos­tných) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis – ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko tak nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku.

Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium tak súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ma­ri­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny (ten­to zá­ver vy­plý­va nap­rík­lad aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 4To 127/2011). Súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tne vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy v zmys­le § 135 Tr. zák. Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tne od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zbyt­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Tres­tným či­nom nie je to­tiž kon­zu­má­cia drog, ale ich pre­cho­vá­va­nie a to nie pre­cho­vá­va­nie dro­gy v akom­koľ­vek množ­stve, ale len v množ­stve, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne hmot­nos­tnú hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Kri­té­rium ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pre­to slú­ži aj ako hra­ni­ca vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, keď množ­stvo dro­gy ne­do­sa­hu­jú­ce množ­stvo ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy nie je tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né.

Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou. Pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zbyt­ko­vé množ­stvá dro­gy (či sto­po­vé množ­stvá dro­gy), kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu.

Z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky THC je nut­né vy­chá­dzať z to­ho, že príl­iš níz­ke množ­stvo THC spô­so­bu­je, že ras­tli­na ko­no­pe nie je spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a te­da nej­de o omam­nú lát­ku v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na. V tom­to sme­re je zo súd­nej praxe ako aj od­bor­nej li­te­ra­tú­ry zrej­mé, že množ­stvo účin­nej lát­ky THC vo vý­ške 2 % hmot­nos­tných a niž­šie nie je schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku ani prie­mer­né­ho kon­zu­men­ta a pre­to nap­rík­lad pre­cho­vá­va­nie, či za­do­vá­že­nie ta­kej­to ma­ri­hua­ny (s účin­nou lát­kou THC na úrov­ni 2% hmot­nos­tných a niž­šie) nie je tres­tné, pre­to­že tu nej­de o omam­nú lát­ku (pri­me­ra­ne mož­no pou­ká­zať na roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 5 Tz 11/2004 zo dňa 20.05.2004, kto­rý zhod­ný zá­ver vy­vo­dil oh­ľad­ne ma­ri­hua­ny s účin­nou lát­kou niž­šou ako 1% hmot­nos­tných).

Mož­no uro­biť zá­ver, že na to, aby iš­lo o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny mu­sí ísť o ta­ké množ­stvo ma­ri­hua­ny, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne 0,5 g (z hľa­dis­ka hmot­nos­ti) a viac ako 2% účin­nej lát­ky THC (z hľa­dis­ka množ­stva účin­nej lát­ky. Z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va ako pros­tried­ku ul­ti­ma ra­tio by bo­lo mož­né tú­to per­cen­tuál­nu hra­ni­cu THC sta­no­viť aj vy­ššie, nap­rík­lad na úrov­ni 3% a vy­ššie, čo by zod­po­ve­da­lo to­mu, že dr­žba nek­va­lit­nej ma­ri­hua­ny by ne­ma­la byť buď vô­bec san­kcio­no­va­ná, res­pek­tí­ve iba ako pries­tu­pok.).

Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je pri­tom pot­reb­né vy­kla­dať ako ob­jek­tív­ne kri­té­rium, t. j. je bez vý­zna­mu, či pá­cha­te­ľom je kon­zu­ment drog ako aj to v akom štá­diu zá­vis­los­ti od drog sa na­chá­dza a akú veľ­kú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je sub­jek­tív­ne (pre se­ba) za jed­nu dáv­ku dro­gy. V tom­to sme­re sa mož­no sto­tož­niť s uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 2 Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014, kto­rý uvie­dol, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou sa ro­zu­mie dáv­ka omam­nej ale­bo psy­chot­rop­nej lát­ky, kto­rá sa bež­ne u väč­ši­ny uží­va­te­ľov kon­zu­mu­je pri jed­nom pou­ži­tí a tak­to vy­jad­ru­je kon­zum­ný prie­mer.

Len pre úpl­nosť mož­no do­dať, že tzv. ob­jek­tív­ne kri­té­rium sa vy­uží­va bež­ne aj pri iných tres­tných či­noch. Nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tr. zák. súd­na prax dl­ho­do­bo vy­chá­dza z ob­jek­tív­ne­ho kri­té­ria, te­da z to­ho, že stav vy­lu­ču­jú­ci spô­so­bi­losť je pri al­ko­ho­le na úrov­ni 1 pro­mi­le a viac. To­to kri­té­rium sa pri­tom vy­kla­dá jed­not­ne pri všet­kých oso­bách a to bez oh­ľa­du, či niek­to sub­jek­tív­ne zne­sie aj vy­ššie množ­stvo al­ko­ho­lu a ne­cí­ti sa ov­plyv­ne­ný al­ko­ho­lom.

Návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR je dostupný TU.

 

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok bol pôvodne publikovaný na portáli www.právnelisty.sk

ilustračné foto: pixabay.com