Väčšinu ľudí zrejme neprekvapí skutočnosť, že zamestnanec musí za určitých okolností pracovať proti svojej vôli aj počas sviatkov a tak si napríklad namiesto killovania kapríka z vane počas štedrovečerného dňa bude tráviť čas na benzínke obsluhujúc zúfalcov, ktorí (ako svoju poslednú možnosť) vianočný darček prišli kúpiť tam.
Dnes si položíme otázku, či zamestnanec počas sviatkov smie pracovať - v ďalších riadkoch si preto rozoberieme nielen povinnosť, ale aj právo zamestnanca vykonávať závislú prácu počas takýchto dní. Povinnosť pracovať v čase sviatkov, resp. v dňoch pracovného pokoja sa totiž nedotýka všetkých sviatkov, nakoľko zákaz práce sa vzťahuje iba na niektoré z nich, ktoré sú z hľadiska histórie a domácich tradícií považované za najvýznamnejšie – a práve pri týchto najvýznamnejších sa zmienime o dovolenosti pracovať.
Odpovede je potrebné hľadať v tzv. sviatočnom ustanovení § 94 Zákonníka práce (ZP), ktoré určite u zamestnancov obsadzuje popredné priečky najobľúbenejších ustanovení pracovnoprávneho kódexu.
Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť tejto práce, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. To znamená, že proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (za predpokladu, že títo pôsobia u daného zamestnávateľa – kuk § 12 ods. 2 ZP).
Sviatky sú teda v zmysle slovenskej legislatívy považované za dní pracovného pokoja, ktoré sú typické tým, že počas nich nie je zamestnávateľ v zásade oprávnený vyžadovať od zamestnanca prácu, resp. nesmie mu ju len tak nariadiť.
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť v zásade len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 94 ods. 3 ZP), práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
Práve aj z tohto dôvodu sa stali sviatky silno obľúbeným dňom u väčšiny našej populácie (rovnako silno preklínajúcej tie roky, kedy pripadajú na víkend), ktorej častokrát skutočný význam, resp. historické pozadie sviatkov veľa nehovorí (čo nemožno nikomu zazlievať, ako aj česť výnimkám). Nedajbože, aby niektorý z týchto sviatkov pripadol na iný deň ako je sobota alebo nedeľa. V tomto smere je pre väčšinu pracujúcich ľudí rozhodujúca rovnica sviatok = pracovné voľno, bez hlbšieho zamyslenia sa nad skutočnou hodnotou sviatkov.
Ďalším dôvodom obľúbenosti sviatkov najmä pre hyperpracantov je mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, resp. náhrady mzdy alebo mzda, na ktorú majú nárok aj v daný sviatok nepracujúci (bližšie kuk § 122 ZP). Ako možno vidieť dochádza nám tu k miernemu vypimpovaniu rovnice a to sviatok = pracovné voľno = zaplatené. No kto by nemal tie sviatky rád. No predsa kapitalisticky cítiaci zamestnávateľ.
Na „pripomenutie“ uvádzame zoznam najobľúbenejších dní každého zamestnanca:
Štátne sviatky: 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 5. júl (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda), 29. august (výročie Slovenského národného povstania), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu).
Sviatky: 6. január (Zjavenie Pána – Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj (Sviatok práce), 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 1. november (Sviatok všetkých svätých), 24. december (Štedrý deň), 25. december (prvý sviatok vianočný), 26. december (druhý sviatok vianočný), 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom).
Pre úplnosť uveďme, že na účely pracovného voľna nie je medzi štátnymi sviatkami a sviatkami žiadny rozdiel – takéto delenie uvádza zákon č. 241/1993 Z.z. o o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Ako bolo vyššie uvedené vo sviatky sa spravidla nepracuje, hoci existujú určité výnimky, kedy je možné v nevyhnutných a taxatívne ustanovených prípadoch prácu výnimočne nariadiť. Zákonník práce však pozná aj také dni pracovného pokoja, počas ktorých je práca absolútne zakázaná, t.j. zamestnávateľ nielenže nemôže prácu jednostranne nariadiť, ale počas týchto dní nemôže výkon práce so zamestnancom ani s jeho súhlasom dohodnúť. Konkrétne sa jedná o výkon práce v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra.
Výkon práce v týchto dňoch je obmedzený iba na prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) s výnimkou maloobchodného predaja, ktorým je (i) maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, (ii) maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, (iii) maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, (iv) predaj cestovných lístkov a (v) predaj suvenírov.
Pokiaľ ide o zákaz maloobchodného predaja, tento sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy, teda na vzťahy založené pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda na vzťahy, ktoré sú regulované ustanoveniami Zákonníka práce. Z tohto dôvodu nie je vylúčené, aby ziskulačný živnostník prevádzkujúci maloobchod vykonával maloobchodný predaj osobne namiesto svojich zamestnancov.
Túto právnu úpravu nevysvetlí nič lepšie ako citácia dôvodovej správy, ktorej text pripomína miestami pasáž ako vytrhnutú z náboženských kníh – nech sa páči zopár riadkov s mierne morálnym a hodnotovo orientovaným podmazom odôvodňujúcich prijatie tejto právnej úpravy v roku 2008: „V aplikačnej praxi sa stále častejšie vyskytujú prípady, kedy sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas Veľkonočnej nedele a počas ostatných, najmä vianočných sviatkov a Nového roka, napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno. Zamestnanci, vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava SR. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať, napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike.... V záujme ochrany zamestnancov sa v súlade s kultúrnymi tradíciami Slovenskej republiky ustanovujú dni, počas ktorých nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu...“.
Možno si aj Vy spomínate, že z času na čas sa objaví celospoločenská diskusia, či do tohto režimu nezahrnúť aj nedeľu a vyhnať tak obyvateľstvo z obchodných domov do prírody. Na druhej strane sa zvyknú objavovať aj také názory, že niektoré sviatky by sa mali zrušiť, čo by údajne prospelo nášmu hospodárstvu.
Ako bodka bu-bu-bu pre zamestnávateľov: podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce sa porušenie § 94 ods. 5 ZP považuje za správny delikt, za ktorý je inšpektorát práce v závislosti od okolností oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100.000 EUR.
Už len nevieme, ako túto povinnosť chodí kontrolovať inšpekcia, keďže inšpektori by tiež počas sviatkov pracovať nemali. Pre objektívnosť uvádzame, že na tomto mieste ide o pokus o joke, nakoľko pracovné nasadenie inšpektorov sa spravuje iným právnym predpisom (zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe), ktorý sme síce neprebádali, ale intuitívne si myslíme, že táto otázka je upravená inak ako v ZP, aby štát mohol prípadné porušovanie tejto povinnosti kontrolovať a vyberať mastné pokutky.
Zrejme nikoho nepoteší, že rok 2016 bude na sviatky skúpejší ako predchádzajúci rok. V roku 2015 totiž na víkend pripadli iba 3 sviatky, kým v roku 2016 to budú až 4 sviatky a to 1. máj (Sviatok práce), 24. december (Štedrý deň), 25. december (prvý sviatok vianočný) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom).
Tomáš Čentík, 1. február 2016
Ilustračné foto: pixabay.com
