Dovolanie v sporovom konaní – päť najväčších zmien

Mimoriadnymi opravnými prostriedkami v sporovom konaní budú od 1. júla 2016 žaloba na obnovu konania, dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora.

Z noviniek pri úprave dovolania sme vybrali týchto päť:

 

Adieu, odňatie možnosti konať pred súdom

Podať či nepodať dovolanie pred podaním ústavnej sťažnosti, toť otázka. A možná príčina viacerých bezsenných nocí, ktorých výsledkom bolo (z pragmatických dôvodov) súbežné podanie dovolania a ústavnej sťažnosti. Vinou nejednotného prístupu súdov (do pozornosti dávame nedávne stanovisko NS SR k otázke odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia) sa pod odňatie možnosti konať pred súdom podarilo spratať všeličo.

Civilný sporový poriadok to rieši tak, že popri ostatných dôvodoch zmätočnosti (prakticky identických s dnešným § 237 OSP) sa v § 420 CSP nachádza  nové písmeno f), podľa ktorého bude dovolanie prípustné,  ak „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“

Zákonodarca vysvetľuje tento dôvod takto: „Dovolací dôvod podľa § 411 písm. f) (420 písmeno f) – pozn. autora) je potrebné vykladať eurokonformne v súlade s judikatúrou ESĽP, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky správnym pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry ESĽP i ÚS SR. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude dovolanie prípustné vždy

Náš prvý odhad je taký, že toto ustanovenie je dostatočne všeobecné na to, aby nebolo zárukou až tak výrazného posunu v tejto problematike.

 

Dovolacie dôvody na mieru

Na jednej strane musí byť strana v dovolacom konaní (a ako výslovne normuje CSP aj pri spísaní dovolania) zastúpená advokátom, na strane druhej, kódex (§§ 431 a 432 CSP) úplne detailne opisuje ako vymedziť dovolacie dôvody.  

Platí, že dovolanie prípustné z dôvodov zmätočnosti možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z vád podľa § 420 CSP, pričom dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.

Dovolanie, ktoré je prípustné podľa § 421 CSP (ostatné prípady prípustnosti dovolania, spôsob vymedzenia ktorých má prispieť predovšetkým k jednotnej rozhodovacej praxi)  možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci; dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Fantázii (a fantazmagóriám) pri písaní dovolaní sa krídelká pristrihli celkom jednoznačne.

 

Double - lehota na dovolanie

Pri lehote na podanie dovolania sa udiali dve zásadné zmeny – jednou je jej zdvojnásobenie a tak si budete môcť s dovolaním počkať o mesiac dlhšie. Autori zákona to odôvodňujú sprísnenou obligatórnosťou zastúpenia advokátom, ktoré sa rozširuje už aj na spomínané spísanie dovolania  – tento sprísnený režim má byť kompenzovaný dlhšou lehotou.

Predĺžená lehota sa môže hodiť aj v súvislosti s druhou zmenou – lehota na podanie dovolania sa bude počítať od doručenia rozhodnutia dovolateľovi a nie od jeho právoplatnosti (ktorá mohla hypoteticky nastať napríklad kvôli problémom s doručovaním podstatne neskôr). Ak sa od júla prizabudnete s novým začiatkom začiatok plynutia lehoty na podanie dovolania, máte k dispozícii jedno mesačný záchranný bonus.

Tak ako dnes platí, že dovolacia lehota je zachovaná, ak v rámci nej dovolanie podáte na odvolací alebo dovolací súd.

 

Prerušenie dovolacieho konania kvôli Štrasburgu

Predstavte si, kvôli ESĽP, večnému bojovníkovi proti prieťahom sa rozhodnutie dovolacieho súdu môže natiahnuť - dovolacie konanie bude môcť byť prerušené ak sa dovolací súd rozhodne, že požiada ESLP o poradné stanovisko.

Dôvodovka upozorňuje, že  „Poradné stanoviská sú v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezáväzné. Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nestanovuje lehotu, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva vydá poradné stanovisko, preto je potrebné, ak sú pre to závažné dôvody, ponechať možnosť pokračovania v konaní aj v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané. Závažným dôvodom v tomto smere môže byť napríklad dĺžka súdneho konania.“

My veríme, že to hlavne prispeje k zvýšenej kvalite a jednotnosti rozhodovania, tipujeme však, že tento inštitút bude využívaný sporadicky.

 

Pokuta za súdivosť

Ako už bolo naznačené, zdá sa že Civilný sporový poriadok nemá o schopnostiach advokátov vysokú mienku – ak ako advokát nepochopíte, že nemá význam donekonečna podávať dovolania v obdobných veciach, očakávajte od dovolacieho súdu zdvihnutý prst v podobe pokutového bloku až do 500 eur. 

Podstatou je nezahlcovanie dovolacieho súdu  vecami, pri ktorých už jasne sformuloval svoj názor  - ak chcete mať voči klientovi postih, musíte mu dať písomný reverz, inak zacvakáte z vlastného.

Bližšie si k nuansom inštitútu prevzatého z prvorepublikovej úpravy (čo by bola rekodifikácia bez historických reminiscencií) a zvaného „pokuta za súdivosť“,  prečítajte v konfrontácii procesných es najvyššieho rangu (Mazák vs. Števček) v Bulletine slovenskej advokácie 4/2016.

Šaňo Bröstl ml., 23. mája 2016

Ilustračné foto: pixabay.com

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať