Darovanie vs. dedenie medzi rodinnými príslušníkmi – Pre a Proti

Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. Vzhľadom na viaceré odlišnosti medzi možnými spôsobmi sme pripravili stručnú analýzu tejto problematiky poukazujúcu na zásadné výhody a nevýhody každého spôsobu prerozdelenia majetku medzi dedičov  – v zásade sa ponúkajú dve základné riešenia a to (i) prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo (ii) prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti). Z tohto dôvodu sa preto zameriame na právno-ekonomické aspekty dvoch súkromnoprávnych inštitútov, ktorými sú darovaniededenie so zreteľom na prevod (prechod) vlastníctva k nehnuteľnostiam.

Na úvod, čo bude určite zaujímať každého ako prvé, si spravíme porovnanie týchto inštitútov z pohľadu nákladov, ktoré sú s nimi spojené.

Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako – podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí  alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na predchádzajúcu právnu úpravu, zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, ktorá bola s účinnosťou k 01.01.2004 zrušená, avšak v súčasnosti sa z času na čas objavujú tendencie na jej znovuzavedenie. V prípade nadobudnutia majetku dedením alebo darovaním daňová povinnosť nevzniká – za istých okolností môže vzniknúť až pri ďalšom prevode majetku.

Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Trvalý pobyt v súčasnosti už na daň z príjmu v prípade prevodu nehnuteľností nemá vplyv (§ 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov).

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou. Pri darovaní sa vyžaduje, aby bol samotný obdarovaný vlastníkom nehnuteľnosti po dobu piatich rokov, pričom dĺžka vlastníctva darcu je irelevantná.

Čo sa týka ďalších nákladov je darovacia zmluva na tom o čosi lepšie – v porovnaní s dedením pri darovaní odpadávajú komplikácie súvisiace s dedičským konaním (od absolvovania konania o dedičstve až po spory o dedičstvo a pod.) vrátane s tým spojených nákladov ako sú súdne poplatkyodmena notára.

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura (položka 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Teda, čim menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Okrem súdneho poplatku je potrebné počítať s odmenou notára.

Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku; obdobne § 187 a § 188 Civilného mimosporového poriadku). Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Za každých okolností je odmena notára najmenej vo výške 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (bližšie pozri vyhlášku MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). V súvislosti s dedičstvom je potrebné sa zmieniť aj o tom, že náklady sa môžu navýšiť, ak sa poručiteľ rozhodne za života spísať závet a uložiť ho do centrálneho notárskeho registra, s čím sú spojené ďalšie poplatky.

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát (§ 140 ods. 2 OSP; obdobne § 50 Civilného mimosporového poriadku).

V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje – obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur – tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch). Summa summarum prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne. Naproti tomu náklady spojené s konaním o dedičstve sa môžu pri nehnuteľnosti v hodnote 100.000 eur vyšplhať na cca 600 eur.

Z pohľadu (budúcich) dedičov je z hľadiska nákladov a časovej úspory výhodnejšie nadobudnutie majetku darovaním.

Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie – podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pre nadobúdateľa je z tohto dôvodu výhodnejšie uzavrieť kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou, aby sa vyhol tomu, že o majetok môže prísť.

Obdobná je aj právna úprava dedenia, ktorá pozná kategóriu dedičskej nespôsobilosti – podľa ustanovenia § 469 OZ „Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil“. Pri porovnaní s vrátením daru je však potrebné konštatovať, že vrátenie daru pripúšťa širšie uplatnenie dôvodov pre jeho vrátenie darcovi oproti dôvodom dedičskej nespôsobilosti.

Darcovi možno odporučiť, aby na svojej strane zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. V tejto súvislosti by budúci darca a obdarovaný mali tiež zvážiť, či uzavretie darovacej zmluvy nebude odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a OZ.

Pokiaľ ide o ochranu oprávnených záujmov darcu, najmä v prípadoch darovania nehnuteľnosti, ktorú darca obýva, je vhodné spolu s darovacou zmluvou uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve darcu na doživotné bývanie.

Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť – v prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa. V tomto kontexte je nevýhodou dedenia to, že do času smrti poručiteľa môžu vzniknúť tomuto poručiteľovi dlhy, ktoré môžu zredukovať hodnotu dedičstva.

Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru. Vydedenie rovnako ako vrátenie daru predstavujú pre potomka ohrozenie jeho potenciálnej majetkovej pozície – dedenie je však o niečo výhodnejšie v tom, že dôvody vydedenia sú vymedzené užším spôsobom ako dôvody na vrátenie daru, ktoré sú v porovnaní s vydedením koncipované širšie.

Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva – závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti. S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť. Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované – pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“. Títo potomkovia môžu namietať relatívnu neplatnosť závetu v prípade, že boli v dôsledku prenechania majetku na základe závetu iným osobám opomenutí.

Ako bolo vyššie uvedené darovanie nie je na prvý pohľad žiadnym spôsobom obmedzené, t.j. vlastník majetku s ním môže za svojho života voľne nakladať a dokonca ho v celom rozsahu previesť na jedného potomka. Darovanie za života však má predsa vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu – z uvedeného vyplýva, že aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv. neopomenuteľných dedičov.

Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený“.

Príklad kolácie: Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok. Na doplnenie je potrebné uviesť, že obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať, ak za života poručiteľa dostal viac, než predstavuje hodnota jeho podielu, nakoľko jediným právnym dôsledkom je iba to, že nenadobudne z dedičstva nič.

 

Tomáš Čentík

23. február 2016

Ilustračné foto: pixabay.com, redakcia

 

 

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“.

Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového.

Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018, zdroj: nsud.sk, tvorba právnej vety: najprávo.sk)
16.07.2019 o 11:31:54Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča. Pri intestátnej postupnosti (pri dedení zo zákona) dochádza k započítaniu ex offo.

Pri započítaní v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hodnota toho, čo niektorý z dedičov obdržal od poručiteľa počas jeho života ako dar nad rámec obvyklého darovania, pripočíta k celkovej hodnote zanechaného majetku poručiteľa, zo súčtu týchto hodnôt sa vypočíta výška podielu zo zákona a od takto určeného podielu sa obdarovanému dedičovi odpočíta to, čo je predmetom zápočtu.

Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva. Všeobecnou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by v danom mieste a čase (obdarovania) bolo možné obstarať rovnakú (obdobnú) vec v závislosti od ponuky a dopytu.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2018, sp. zn. 3 Cdo 40/2017)
16.08.2018 o 09:40:48Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Z textu ustanovení § 484 věty druhé obč. zák. je zcela jednoznačně zřejmé, že v případě zákonné dědické posloupnosti může dojít k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice pouze v případě daru poskytnutého nad rámec obvyklých darů přímo tomuto dědici nebo - v případě dědice zůstavitele uvedeného v ustanovení § 473 odst. 2 obč. zák. - také předku tohoto dědice. Z uvedeného ustanovení však není možné dovozovat, že by k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice zůstavitele mohlo dojít také v případě daru, který zůstavitel poskytl dětem či vzdálenějším potomkům svých dědiců, tzn. že na dědický podíl bližšího potomka nelze započítat to, co od zůstavitelky obdržel vzdálenější potomek.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR, 21 Cdo 486/2016 z 16.12.2016 - celý text tu http://kraken.slv.cz/21Cdo486/2016)
08.08.2017 o 13:53:03Reagovať
Emília Hudecová|právnik od roku 0
pri dedení zo zákona dedí 1/2 dedičského podielu manžel a druhá polovica sa delí medzi deti? tým pádom by manželov podiel mal byť v uvedenom príklade 150.000 eur a medzi deti by sa delila suma 150.000 + 100.000 eur započítaný dar, to znamená, že dve deti by si rozdelili sumu 150.000 eur, každému by pripadlo po 75.000 eur a tretie dieťa nedostane z dedičstvo nič, nakoľko dostalo darom predtým 100.000 eur. Je tento výpočet alebo výklad nesprávny?
15.01.2017 o 10:42:18Reagovať
Juraj Göbl|právnik od roku 2005
príspevok má ambíciu podať komplexné posúdenie dvoch tradičných inštitútov, ale vyznieva dosť tendenčne. Pokiaľ je pre klientov najpodstatnejšou otázkou výška nákladov, tak súhlasím, že v prípade rovnakého predmetu (napr. byt, dom) je darovanie spravidla lacnejšie ako poplatky za prejednanie dedičstva. Je to samozrejme relatívne, keďže autor len naznačil možnosť, že si účastník zmluvu môže vyhotoviť sami. Predpokladám ale, že väčšina ľudí sa s požiadavkou o vyhotovenie darovacej zmluvy obráti na odborníka, ktorým je notár alebo advokát. Neodporúčam na tak závažný úkon uspokojiť sa so vzorom, ktorý nájde klient na internete alebo v denníku pravda. Poplatok za vyhotovenie darovacej zmluvy je potom závislý na tom, kto pre klienta zmluvu vypracuje a na samotnom predmete prevodu. Porovnávať zodpovednosť notára alebo advokáta a výhody pre a proti je nad rámec tohto článku. Samozrejme odporúčam notára. To, čo mi ale v príspevku chýba je detailnejšie porovnanie výhody a nevýhody jednotlivých inštitútov. Pretože robiť tak závažný úkon, akým je prevod majetku len podľa toho, koľko za neho zaplatím, je scestné. Práve takéto zmýšľanie vedie k mnohým sporom, kedy už asi človek neráta, koľko ušetril za prípadne lacnejší úkon. Posledná poznámka: ani zriadenie vecného bremena, ani možnosť žiadať vrátiť dar nemusia byť dostatočnou ochranou darcu v prípade, ak sa vzťahy naštrbia natoľko, že darcovo právo zodpovedajúce vecnému bremenu je obmedzované, alebo vec bola následne prevedená, zaťažená. Ak vôbec vecné bremeno bolo zriadené, keďže častokrát práve notár musí klienta „prehovárať“, aby trval na zriadení vecného bremena. Napr. v prípade zaťaženia bytu obdarovaným, a realizácie napr. dobrovoľnej dražby, aj keď vecné bremeno ostáva po vydražení zachované, na psychike darcu to určite nepridá. Pri dedení, ostáva vlastníkovi celý obsah vlastníckeho práva zachovaný, t.j právo vec držať, užívať, požívať a disponovať a teda, z pozície postavenia a ochrany vlastníka je určite výhodnejšie dedenie, ktoré ho navyše už vôbec trápiť nebude.
V každom prípade odporúčam návštevu odborníka, teda notára alebo advokáta, ktorý vie konkrétny prípad citlivo posúdiť a odporučiť riešenie. Nemožno totižto generalizovať, že darovanie je lepšie, pretože je lacnejšie. V jednom prípade bude pre vlastníka a prípadného nadobúdateľa vhodnejšie darovanie a pre iného naopak ponechať si vlastnícke právo a ponechať vyporiadanie jeho majetku na konanie o dedičstve.
23.02.2016 o 12:15:48Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Nie som si vedomý, aby článok vyznieval tendenčne – v článku sú z môjho pohľadu uvedené iba objektívne skutočnosti, ktoré poukazujú na jednotlivé výhody a nevýhody týchto inštitútov z rôznych hľadísk. V snahe o objektívnosť je článok ponechaný bez záveru v prospech či neprospech niektorého z týchto inštitútov. Taktiež snaha bola poukázať na jednotlivé stránky dedenia a darovania čo najúplnejšie, resp. na tie najzásadnejšie aspekty.

Samozrejme súhlasím, aby sa klient obrátil na odborníka, ktorý mu túto problematiku kvalifikovane vysvetlí a ponúkne riešenie šité na mieru po zohľadnení všetkých špecifík.
Aj napriek tomu pre väčšinu ľudí sú v dnešnej dobe smerodajné výdavky hoci by sa nemalo v záujme kvalitného riešenia veci rezignovať iba na ne, ale pri zahrnutí odmeny advokáta alebo notára za vypracovanie darovacej zmluvy sú náklady súvisiace s darovaním podľa môjho názoru radovo nižšie ako náklady s dedením. To len na margo nákladov.

Ak je v článku pociťovať deficit detailnejšieho porovnania výhod a nevýhod, tak k tomu si dovolím uviesť, že to ani nebolo jeho ambíciou, aby tu ostal priestor aj využitie práce notárov a advokátov. Ambíciou však bolo aspoň v základných rysoch poukázať na jednotlivé kategórie, prostredníctvom ktorých si každá osoba orientačne dokáže vyhodnotiť svoju situáciu a s konkrétnym prevedením sa obrátiť na advokáta, príp. notára.

Taktiež netvrdím, že darovacia zmluva je paušálne to pravé riešenie len z hľadiska nákladov – môže to však byť kľúčový argument napr. v prípade, ak u danej osoby prevládajú iné výhody darovania, ale je na pochybách, ale je u nej darovanie a dedenie na rovnako, tak v danom prípade myslím zavážia financie. Určite však peniaze nemajú ísť na úkor toho, ak po všetkých stránkach je pre danú osobu prijateľnejšie dedenie.

K tomu vecnému bremenu pre úplnosť si dovolím poznamenať, že v praxi si viem len ťažko predstaviť, že by niekto kúpil nehnuteľnosť, kde je vecné bremeno doživotného bývania.

Rovnako nemusí pridať na psychike ani dedičovi, ak jediný majetok, ktorý mohol zdediť bude vydražený v dôsledku dlhov poručiteľa za jeho života. Takže dedič môže v rámci dedenia skončiť s holým zadkom a búchať hlavu o stenu, prečo sa veci neriešili včas darovaním. To sú už ale mimoprávne špecifiká, ktoré si musia zainteresované osoby sami vyhodnotiť, resp. uvedomiť a podľa dospieť ku kompromisnému riešeniu ako vysporiadať majetkové vzťahy. Samozrejme netreba zabúdať na rozlišovanie výhod a nevýhod z pohľadu každej strany osobitne.

Záverom musím súhlasiť, že vzhľadom na rôzne špecifiká je najvhodnejším riešením osloviť odborníka, pričom dodávam, že článok negeneralizoval, že darovanie je lepšie, pretože je lacnejšie.
23.02.2016 o 14:12:25Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Ešte som zabudol podotknúť, že tento článok očividne udrel na 'notársku nôtu' :)
24.02.2016 o 20:27:30Reagovať
Peter Šulai|právnik od roku 2000
Podľa mňa nejde ani o to, že zahral na "notársku nôtu", ako o to, že sa pozeráme na riešenie vlastníckych vzťahov len prostredníctvom peňazí a toho, kde koľko ušetríme. Úprimne, chcel by som vidieť bežných ľudí, ako si elektronicky podávajú svoju "opajcnutú" zmluvu, len aby ušetrili 33€.
Rovnako sa neviem zmieriť s tým, že im (občanom) kolega radíte spisovať kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou. Neviem ako Vás, ale mňa učili, že simulovaný právny úkon je neplatný, čo potvrdzujú aj viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR.
Tu nejde o to, že hráme na "notársku nôtu", tu ide o to, aby sme robili to, čo ľudia skutočne chcú a nie to, aby ušetrili niekoľko eur a nedali zarobiť zlým, zlým, zlým notárom.
27.02.2016 o 23:11:49Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
To, že článok zahral na notársku nôtu bolo myslené samozrejme zo žartu hoci nemožno prehliadnuť, že na neho reagujú najviac, resp. iba notári. Ako som už uviedol peniaze nie sú jediné a rozhodujúce kritérium. Pre objektívnosť a komplexnosť je však potrebné poukázat aj tento aspekt. Osobne som sa stretol s viacerými prípadmi, kedy 'bežní' ľudia využivajú elektronické podpisy, a navyše aj poplatok v plnej sume 66 eur je značne nižší ako náklady s dedičským konaním. Rovnako nikomu neradím spisovať kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou - s tou disimuláciou to však nie je také automatické, nakoľko tam musia byť splnené určité podmienky, pričom judikatúra reagovala predovšetkým na situácie v súvislosti s predchádzajúca už neaktuálnou daňovou právnou úpravou. Uznávam však, že som opomenul uviesť, že tu je možné riziko právnych následkov spojených so simulovaným právnym úkonom za splnenia zákonných predpokladov, avšak to nebolo predmetom článku, ale iba vedľajšia poznámka na okraj. Ale už keď to bolo načaté, tak je potrebné povedať, že takáto kúpna zmluva bude platná ako darovacia zmluva.

Namiesto invektív typu čo koho učili na škole by bolo do diskusie prínosnejšie prispieť vecnými argumentmi, ktoré z pohľadu notára v článku absentujú a ktoré by ešte bolo potrebné zohľadniť v rámci tejto komparácie.
28.02.2016 o 12:07:55Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 412/2016-10)
06.11.2016 o 18:55:42Reagovať
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: