Civilný sporový poriadok: Predbežné opatrenia po novom

Zmien pri predbežných opatreniach bude až-až. Mení sa nám pomenovanie a súčasne pribúda členenie: budeme sa stretávať s neodkladnými opatreniami a zabezpečovacími opatreniami.

Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a  vzniká zápisom do príslušného registra – výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Ide o zaujímavé riešenie, ktoré v konečnom dôsledku  môže byť určitou alternatívou k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní (žalobca namiesto zdĺhavého exekučného konania uprednostní výkon záložného práva). Určite možno tiež očakávať diskusie o povahe tohto záložného práva, najmä či sa jedná o „plnohodnotné“ záložné právo (napríklad v prípade konkurzu podobne ako dnes pri exekučnom záložnom práve).

Veľmi dôležitým je to, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Pre konanie o zabezpečovacom opatrení sa použijú primerane ustanovenia o konaní o neodkladnom opatrení – nasledujúce riadky sa teda vzťahujú aj na procesný postup pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená – v druhom prípade bude väčšinou do úvahy prichádzať zabezpečovacie nariadenie, čiže vzhľadom na uvedenú subsidiaritu neodkladného opatrenia súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

Neodkladným opatrením možno strane - viac-menej podobne ako dnes (neodkladné opatrenia týkajúce sa výživného a starostlivosti o maloletých nájdete v Civilnom mimosporovom poriadku)-  uložiť najmä, aby

  1. poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
  2. zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
  3. nenakladala s určitými vecami alebo právami,
  4. niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
  5. nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
  6. nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
  7. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
  8. sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Neodkladné opatrenie bude môcť súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.

V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku (k novotám pri písaní žalôb podľa CSP kliknite TU) musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú – tu vidíme kolíziu s ustanovením §  129 Civilného sporového poriadku, ktoré určuje úplne opačný postup.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – výnimkou je vyššie uvedený prípad neodkladného opatrenia pod písmenom e), kedy musí súd rozhodnúť  do 24 hodín od doručenia návrhu.

Podľa CSP bude platiť, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – zakotvenie tohto pravidla vítame, pretože dnešná právna úprava umožňuje, aby bolo predbežné opatrenie voči žalovanému nariadené právoplatne bez akejkoľvek jeho možnosti brániť sa voči nemu. Ide o prípady, kedy prvostupňový súd návrh zamietne a odvolací súd takéto uznesenie na základe odvolania zmení tak, že predbežné opatrenie nariadi – žalovaný tak prakticky nemá žiadnu možnosť sa brániť (dovolanie je v takýchto prípadoch s výnimkou dovolaní z dôvodov zmätočnosti vylúčené). V odbornej verejnosti už dávnejšie rezonuje nesúlad súčasnej úpravy s ústavnoprávnymi  princípmi súdneho konania (podľa dôvodovej správy k CSP sa novou úpravou reaguje práve na tento problém).

Inak je úprava doručovania pri neodkladnom opatrení v podstate identická s dnešným stavom: návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

Výslovne platí, že ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v uvedenej lehote aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie (najčastejšie pôjde o štátne orgány na úseku katastra nehnuteľností).

Nová právna úprava výslovne zavádza pravidlo, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.  Ak však po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Významným posunom vpred je možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa – k tejto téme existuje veľa judikatórnych záverov, explicitnou úpravou zákonodarca v tejto otázke zaujal jasné stanovisko (podľa nášho názoru správne).

Prirodzene bude platiť, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie uvedené vyššie pod písmenom e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Podobne ako pri celej úprave neodkladných opatrení, pripomína aj úprava otázky zániku a zrušenia vyladenú verziu dnešného Občianskeho súdneho poriadku – vypichneme, že pri neodkladných opatreniach nariaďovaných pred začatím konania súd nebude musieť vždy ukladať povinnosť podať v určitej lehote žalobu (súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami). V takomto prípade neodkladné opatrenia bude trvať aj bez podania žaloby, v opačných prípadoch je aj nepodanie žaloby v určenej lehote dôvodom  pre zrušenie uznesenia o neodkladnom opatrení.

Upravená je tiež zodpovednosť za škodu a inú ujmu spôsobenú neodkladným opatrením - ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. To neplatí v prípade neodkladného opatrenia uvedeného vyššie pod písmenom e).

Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú upravené v §§ 324-344 Civilného sporového poriadku, systematicky sú zaradené v tretej časti (Osobitné procesné postupy), tretej  hlave (Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu). Podobne ako dnes, sú osobitne upravené neodkladné opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva (k tomu bližšie §§ 341-342 CSP).

 

Šaňo Bröstl ml.

ilustračné foto: redakcia

Tlačiť
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201120.12.2018 o 15:35:38Reagovať
K porušeniu zákazu nehnuteľnosť predať, ktorý bol nariadený predbežným opatrením vydaným v občianskom súdnom konaní, dochádza už v momente uzatvorenia kúpnej zmluvy, nie až zmenou vlastníctva nehnuteľnosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 1/2017 - zdroj:https://www.nsud.sk/data/files/1698_1-vcdo-1-2017.pdf)
Právnik od roku Reagovať