„Za odložené veci neručíme“

V niektorých spoločenských zariadeniach ako napríklad reštaurácie, kaviarne, divadlá, fitnescentrá, kaderníctva a pod. sa možno stretnúť s nápisom „za odložené veci neručíme“ – okrem právno-terminologickej nepresnosti tejto formulácie (správne by malo byť „za odložené veci nezodpovedáme“) je takéto vyhlásenie prevádzkovateľa daného zariadenia právne irelevantné, pretože nie je konformné so zákonom.

Vybrané zariadenia dokonca prikazujú, resp. podmienkou vstupu a zotrvania v nich je odloženie veci na vyhradenom mieste alebo takéto odloženie veci vyplýva z povahy prevádzkovaného zariadenia (napr. na plavárni je typické, že sa veci odkladajú do skrinky a neberú sa so sebou do bazéna). V týchto prípadoch je vyhlásenie o nezodpovednosti za odložené veci nielen nezákonné, ale navyše alibistické a nelogické.

Nakoľko od čias Uhorska už uplynul nejaký ten čas, takéto obyčajové právo prevádzkovateľov takýchto druhov zariadení nemôže nahradiť v súčasnosti všeobecne zaväzujúce písané právo. Poďme sa teda pozrieť, čo na tento problém hovorí samotný Občiansky zákonník.

Občiansky zákonník ustanovuje, že ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak (§ 433 ods. 2). Ide o zariadenia, v ktorých nutnosť odloženia veci vyplýva z povahy prevádzkovanej činnosti. O občianskoprávnu zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia nepôjde v prípadoch, ak s prevádzkou niektorej činnosti spravidla nie je spojené odkladanie vecí (napr. podávanie občerstvena na staniciach alebo štadiónoch, predaj v samoobslužnej predajni a pod.). Výnimku však môže predstavovať samoobslužná prevádzka, ktorej prevádzkovateľ si vyhradil, aby si zákazníci odkladali veci (napr. tašky a inú batožinu) na určenom mieste.

Odložením veci sa rozumie jej ponechanie na určitý čas na mieste na to určenom (napr. šatňa, priestor na odloženie lyží, skrinka vo fitnescentre) alebo na mieste obvyklom (napr. vešiak v reštaurácii, stolička pri stole). K vzniku zodpovednosti teda nedôjde, ak bola vec odložená na mieste nezodpovedajúcom priestorom na odloženie veci (odloženie veci pred reštauračným zariadením, na deke na kúpalisku a pod.). Miesto na odkladanie vecí môže byť určené výslovne, napr. ak je v reštaurácii presne označená šatňa písomným nápisom, ale aj konkludentne, ak sú v reštauračnom zariadení len umiestnené vešiaky bez bližšieho označenia, že ide o miesto na odkladanie vecí. Ak v niektorej prevádzke nie je vôbec miesto na odkladanie vecí, prevádzkovateľ zodpovedá vtedy, ak vec bola odložená na mieste, na ktorom sa obvykle odkladá (napr. na stoličke).

Ustanovenie § 433 Občianskeho zákonníka poskytuje prevádzkovateľovi možnosť, aby pre zvršky, ktoré návštevníci v jeho podniku odkladajú, vyhradil určité miesto, a zbavuje sa tak zodpovednosti za stratu vecí odložených hosťom na nevyhradenom mieste. Ak má prevádzkareň niekoľko miestností (napr. čakáreň a vlastnú prevádzkovú miestnosť) a ak prevádzka a povaha služby vyžaduje, aby sa hosť zdržiaval postupne vo viacerých miestnostiach, zodpovedá podmienkam tejto zodpovednosti, ak prevádzkovateľ vyhradí návštevníkom miesto na odkladanie zvrškov tak, že požaduje, aby návštevník odložil vždy svoje veci v tej istej miestnosti, v ktorej sa podľa povahy služieb práve zdržuje, a teda je povinný si ich brať vždy so sebou. Na účinnosť tohto opatrenia je však treba (vzhľadom na to, že ide o jednostranné prehlásenie) nielen vývesky, ale i informáciu, aby sa zákazník o opatrení skutočne dozvedel (R 16/1964).  

V tejto súvislosti je zásadným ustanovenie § 433 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne deklaruje, že zodpovednosti za odložené veci sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Z textu tejto právnej normy jasne vyplýva, že akékoľvek písomné vyhlásenie v týchto zariadeniach o tom, že prevádzkovateľ nezodpovedá za škodu na odložených veciach nemá žiaden právny význam, t.j. nepredstavuje liberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za vzniknutú škodu.

Vo vzťahu k určitým vneseným a odloženým veciam je však limitovaná výška náhrady škody. Podľa § 1c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá iba do výšky 332 eur. Uvedené obmedzenie maximálnou hranicou výšky náhrady škody neplatí v prípade, ak bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú alebo ak tieto veci boli prevzaté do úschovy.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa netreba nechať odstrašiť vyhláseniami prevádzkovateľov týchto zariadení typu „za odložené veci neručíme", nakoľko tieto vyhlásenia nespôsobujú žiadne právne účinky, t.j. nezbavujú prevádzkovateľa zodpovednosti za škodu vzniknutú na odložených veciach a nebránia poškodenému túto škodu od prevádzkovateľa vymáhať.

 

Tomáš Čentík

4.3.2015

ilustračné foto: pixabay.com

Ak sa Vám texty na portáli ulpianus.sk páčia, podporte nás prosím v ankete Bloger roka 2015 TU. Ďakujeme!

 

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať