Civilný sporový poriadok (5): Pristúpenie do konania, zmena subjektov a procesná intervencia

V rámci piatej hlavy, tretieho dielu Civilného sporového poriadku je upravené pristúpenie a zmena subjektov konania.

Pristúpenie do konania by malo byť vyriešené rovnako ako pri súčasnej úprave  –  dôvodová správa výslovne uvádza, že sa preberá a len terminologicky upravuje súčasné znenie § 92 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nie je to však celkom presné konštatovanie – Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby návrh podal každý účastník konania, Civilný sporový poriadok na takýto procesný návrh legitimuje len žalobcu (čo inak považujeme za vecne správne). Samozrejme platí, že súhlas toho kto má do konania vstúpiť sa vyžaduje len ak vystupuje na strane žalobcu.

V prípade dnes existujúcej zmeny a zámeny účastníka konania je odklon od súčasnej úpravy výraznejší – Civilný sporový poriadok pozná len zmenu strany konania a od zámeny upúšťa. Predkladateľ zákona to odôvodňuje tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.  

Samotné znenie § 76 Civilného sporového poriadku (v ktorom je zmena strany obsiahnutá) je obsahovo prakticky zhodné s  § 92 odsek 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku – nad rámec tohto znenia sa upravuje, že ten kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

Veľmi výraznou zmenou prejde vedľajšie účastníctvo, aktuálne veľmi stručne upravené v § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Predkladateľ novej právnej úpravy v dôvodovej správe píše, že ide o koncepčnejšie, systematickejšie a hlbšie riešenie tejto problematiky s tým, že sa vychádza zo zahraničnej, najmä rakúskej a nemeckej právnej úpravy.

Civilný sporový poriadok upravuje len vedľajšiu intervenciu (náuka procesného práva pozná aj tzv. hlavnú intervenciu, kedy tretia osoba smeruje žalobu proti existujúcim stranám konania, alebo ak si uplatňuje svoje vlastné právo k predmetu konania).

Základný predpoklad intervencie, právny záujem na výsledku konania ostáva nezmenený -  takéto kritérium sa, podľa dôvodovej správy, osvedčilo.

Intervenient bude môcť vstúpiť do konania z vlastného podnetu – v podaní, ktorým oznamuje svoj vstup musí (popri všeobecných náležitostiach) uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

Druhým spôsobom vstupu, či presnejšie prizvania intervenienta je písomné oznámenie podľa § 82 CSP (litisdenunciácia) – strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania. Prílohou oznámenia je žaloba so zmenami a má sa v ňom tiež uviesť, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore neúspešná.

Súd rozhoduje o prípustnosti intervencie výlučne na návrh; vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

Ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo (ako príklad dôvodová správa uvádza rozhodovanie o neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným) – v ostatných prípadoch vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

Najdôležitejším posunom je vymedzenie zodpovednosti strany konania voči intervenientovi, čo v dnešnej právnej úprave úplne chýba  -  ide pritom o najpodstatnejší aspekt vzťahu strana konania a osoba, ktorá má na výsledku právny záujem. Podľa nemeckého vzoru bude nová právna úprava rozlišovať dve skupiny námietok a to námietku nesprávne rozhodnutého sporu a námietku nesprávneho vedenia sporu.

Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý. Po právoplatnom skončení sporu môže osoba, ktorej bol spor oznámený avšak do konania nevstúpila, namietať strane, na ktorej by vystupovala, nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak

  1. spor bol osobe oznámený v čase, keď už nebolo možné účinne uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky,
  2. strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré osobe (teda tomu, kto mohol vystupovať ako intervenient) neboli známe.

Ak intervenient v spore vystupoval (bez ohľadu na to či z vlastnej iniciatívy alebo na základe litisdenunciácie), nemôže strane, v prospech ktorej sa uskutočnila jeho intervencia namietať nesprávne rozhodnutie sporu. Nesprávne vedeniu sporu môže po právoplatnom skončení sporu takejto strane namietať len vtedy, ak:

  1. intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť z dôvodu, že súhlas strany bol odopretý (pôjde o prípady, kedy nebude tvoriť so stranou nerozlučné spoločenstvo),
  2. intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť v čase, keď do konania vstúpil, a do konania nemohol bez vlastnej viny vstúpiť skôr,
  3. strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré intervenientovi neboli známe.

Intervencia prirodzene dopadá aj na možnosť uplatnenia opravných prostriedkov – pri odvolaní platí, že ak intervenient tvorí so stranou, na ktorej podporu v konaní vystupoval nerozlučné spoločenstvo môže opravný prostriedok uplatniť bez ďalšieho – vo všetkých ostatných prípadoch len so súhlasom tejto strany.

Pri žalobe o obnovu konania a dovolaní bude platiť, že oprávneným na ich uplatnenie bude intervenient len v prípade, ak tvoril so stranou, na ktorej vystupoval nerozlučné spoločenstvo a samozrejme za predpokladu naplnenia ostatných podmienok pre uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

Formálne aj materiálne redefinovanie inštitútu dnešného vedľajšieho účastníctva vítame – nová právna úprava definuje základné prvky tohto inštitútu, čím sa diskusia môže posunúť k hlbším aplikačným či teoretickým úvahám, čo vzhľadom na vysokú abstraktnosť zákonného textu možno očakávať hneď na začiatku.

Znenia pripravovaných kódexov a súvisiacich podkladov nájdete TU.

Šaňo Bröstl ml.

 

Pozri tiež:

Civilný sporový poriadok (1): Princípy sporového konania

Civilný sporový poriadok (2): Právomoc a príslušnosť súdu

Civilný sporový poriadok (3): Zloženie súdu a vylúčenie sudcov

Civilný sporový poriadok (4): Strany konania a procesné spoločenstvá

 

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať