Možno udeliť pokutu za nerešpektovanie neviditeľnej dopravnej značky?

Neviditeľnou dopravnou značkou možno rozumieť takú značku, ktorú nie je vidieť v dôsledku jej zakrytia určitou prekážkou alebo takú, ktorú nie je vidieť z dôvodu jej neexistencie. V oboch týchto prípadoch zdravý sedliacky rozum hovorí, že za nerešpektovanie neviditeľnej dopravnej značky nemožno účastníka cestnej premávky sankcionovať. V duchu pomáhať štátnemu rozpočtu a chrániť neviditeľné je však možné všetko.

Čo v takom prípade môže vodič vozidla spraviť, resp. ako sa môže brániť pri viditeľnej snahe presadiť neviditeľné? Možnosti sú spravila dve. Po prvé môže vodič sklopiť hlavu a dobrovoľne zaplatiť pokutu v tzv. blokovom konaní (často aj pod vplyvom vyhrážok policajtov typu, že neskôr môže byť pokuta vyššia alebo že Vás pošlú na preskúšanie) – v tomto prípade v podstate vodič uznáva svoju vinu, nakoľko proti vybaveniu veci v blokovom konaní zákon vylučuje opravné prostriedky (§ 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), čím dochádza k definitívnemu vybaveniu veci. Druhou možnosťou v prípade nepravdivého obvinenia je trvať na tom, že k spáchaniu priestupku nedošlo, t. j. skutok sa nestal, v dôsledku čoho bude údajné spáchanie priestupku vyšetrené a objasnené v priestupkovom (správnom) konaní. Preto, ak je vodič presvedčený o tom, že priestupku sa nedopustil, resp. ak si toho nie je vedomý, mal by odmietnuť zaplatenie blokovej pokuty a brániť svoje práva v priestupkovom konaní, kde bude povinnosťou policajného orgánu dokázať nepochybné a jednoznačné spáchanie priestupku.

Predtým ako začnete čítať ďalšie riadky pozrite si toto VIDEO a skúste uhádnuť akého priestupku sa mal dopustiť vodič.

Ak sa Vám to nepodarilo uhádnuť, pretože nemáte schopnosť vidieť neviditeľné, tak Vám prezradíme, že za tento „priestupok“ bola na mieste uložená viacerým vodičom pokuta za to, že parkovali na mieste vyhradenom pre vozíčkarov bez toho, aby disponovali preukazom ZŤP.

Trochu sme pátrali v čase a zo záberov z google maps z roku 2012 je vidieť, že tam bola zvislá dopravná značka na oboch stranách – v prípade z videa je vidieť, že zo strany, z ktorej prichádzalo vozidlo sa už zvislá dopravná značka nenachádza a vodorovné dopravné značenie nebolo pre snehovú pokrývku vôbec vidieť, čo napĺňa obe vyššie uvedené definície neviditeľnej dopravnej značky. Legenda hovorí, že ju odmontovali samotní policajti, aby si mohli otestovať nový druh pokuty.

V každom prípade logika veci a dokonca aj § 60 zákona č. 8/2009 Z .z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že zvislé dopravné značky sa spravidla umiestňujú pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidiel a dopravné značky a dopravné zariadenia sa umiestňujú tak, aby sa vzájomne neprekrývali a účastník cestnej premávky ich mohol včas spozorovať.

V tejto súvislosti poukazujeme na súdnu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžd/1/2010 zo dňa 21. júna 2011), podľa ktorej zavinenie obvineného zo spáchania priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na tzv. princíp obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal chybné alebo absentujúce dopravné značenie.

Najvyšší súd poukazuje na to, že v tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo (a v jeho rámci aj „cestné“ právo) je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov  a činnosti  verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.

Nechávame na zvážení, či postup policajtov bol v danom prípade správny.


Tomáš Čentík, 19.03.2019

ilustračné foto: pixabay.com

 

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať