Civilný sporový poriadok (3): Zloženie súdu a vylúčenie sudcov

Dnes si prebehneme úpravu zloženia súdu a vylúčenia sudcov podľa Civilného sporového poriadku, obsiahnutú v jeho §§ 38 - 54.

Pre civilné sporové konanie má aj podľa novej právnej úpravy platiť, že na okresnom súde koná a rozhoduje sudca, na krajskom a najvyššom súde senát – senát sa skladá z predsedu senátu (tento riadi a organizuje jeho činnosť) a dvoch sudcov. V otázke rozhodovania senátu sa nič zásadné nemení – senát rozhoduje po neverejnej porade, na ktorej môže byť okrem sudcov prítomný len zapisovateľ. Pre hlasovanie platí, že na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia senátu - členovia senátu hlasujú pred predsedom senátu, mladší členovia senátu hlasujú pred staršími členmi senátu a predseda senátu hlasuje posledný.

Zásadnou novinkou je zriadenie veľkého senátu, ktorý dostane priestor v prípadoch, ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu – senát v takomto prípade musí vec postúpiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu, pričom v uznesení o postúpení veci musí odôvodniť svoj odlišný právny názor. Veľký senát bude pozostávať zo siedmych členov (predseda senátu a šesť sudcov, z ktorých polovicu tvoria členovia senátu, ktorý postúpil vec veľkému senátu, ďalšími troma sú sudcovia príslušného kolégia určení rozvrhom práce) -  pred rozhodnutím si bude môcť vyžiadať stanovisko generálneho prokurátora. Dovolíme si predpovedať, že ak bude veľký senát riadne plniť svoje poslanie, môže to výrazne prispieť k stabilite právneho prostredia a predvídateľnosti rozhodnutí (dnes je všeobecne známe, že v rovnakej otázke existujú protichodné rozhodnutia najvyššieho súdu).

CSP novým spôsobom upravuje niektoré otázky týkajúce sa vylúčenia sudcov – odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu budú skúmane nielen pri pomere k sporu, stranám a ich zástupcom, ale aj osobám zúčastneným na konaní (bez akejkoľvek diskusie sa jedná o pozitívne doplnenie). Platia aj ďalšie už dnes existujúce pravidlá – vylúčenie sudcu, ktorý rozhodoval rovnaký spor na súde inej inštancie (pripomíname, že CSP dôsledne nahradil pojem stupeň pojmom inštancia) a tiež, že procesný postup a rozhodovacia činnosť sudcu nepredstavujú dôvody pre vylúčenie.

Sudca, ktorý zistí dôvody pre svoje vylúčenie ich neodkladne oznámi predsedovi súdu (za ten čas môže uskutočniť len neodkladné úkony), ktorý o ňom neodkladne rozhoduje (narozdiel od OSP, kde predseda súdu vec, v prípade, že mal za to, že nie sú pochybnosti o zaujatosti predkladal na posúdenie nadriadenému súdu) - ak je sudca vylúčený, pridelí sa spor inému sudcovi. CSP, s cieľom nebrzdiť konanie, upravuje aj osobitnú situáciu – ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov (napríklad si predstavme situáciu, že niektorý zo sudca v svojej súkromnej veci vystupuje ako žalobca), vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím vyjadrenia týchto sudcov a pri vylúčení sudcu, o ktorého vylúčenie sa prvotne jednalo, zároveň rozhodne o vylúčení týchto ďalších sudcov.

Námietka zaujatosti musí popri všeobecných náležitostiach (tu si namiesto 43-ky  budeme musieť zvykať na 119-ku) obsahovať údaj, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada a rovnako súd nevyzýva na odstránenie vád podania.

Súd neprihliadne na námietku, ktorá bola uplatnená neskôr ako 7 dní potom, od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (podľa súčasného znenia OSP musí byť námietka zaujatosti uplatnená najneskôr na prvom pojednávaní alebo do 15 dní, od kedy bola možnosť dozvedieť sa o dôvode vylúčenia) – takisto súd neprihliada na opakované námietky, ak o nich už rozhodol nadriadený súd. A do tretice: súd neprihliada ani na námietku, ktorá sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti.  

O námietke rozhoduje nadriadený súd do siedmich dní od jej predloženia – súd nižšej inštancie by mu námietku spolu s vyjadrením namietaného sudcu mal predložiť do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.  Ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia iba v prípade, ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Rovnako ako podľa OSP, námietka zaujatosti nie je prekážkou pre prejednanie veci alebo vykonanie iných procesných úkonov (neplatí doterajšie obmedzenie, ktoré to umožňovalo, len ak bolo možné predpokladať, že námietka nie je dôvodná) s výnimkou rozhodnutia vo veci samej, alebo iného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Nová procesná úprava zároveň nadriadenému súdu priznáva možnosť v prípadoch šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, ktorej nebude vyhovené, uložiť strane pokutu vo výške 500 EUR.

Návrh CSP nájdete TU.

Šaňo Bröstl ml.

 

Pozri aj:

Civilný sporový poriadok: Princípy sporového konania

Civilný sporový poriadok: Právomoc a príslušnosť súdu

 

 

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať