Zo zákulisia LEXFORUM (rozhovor s Jurajom Gyárfášom)

Portál ulpianus.sk Vám predstavuje ďalší spomedzi zaujímavých právnických projektov, ktorým je právnický web lexforum.sk (lexforum.cz). Projekt Lexforum je blog o slovenskom a českom práve, zameraný na bežné a menej bežné právne otázky všetkých právnych odvetví. Hlavným cieľom projektu je upozorňovať na novinky v judikatúre alebo legislatíve a vytvoriť fórum pre formulovanie právnych otázok a spoločné hľadanie odpovedí. Na otázky odpovedal jeden z jeho zakladateľov a aktívnych prispievateľov Juraj Gyárfáš.

Aký bol hlavný motív pre vznik projektu Lexforum? Kto sú otcovia myšlienky?

Hlavné zásluhy patria Milanovi Kvasnicovi a Jurajovi Alexandrovi, ktorí niekoľko rokov prevádzkovali portál Salvia, na ktorom sa nachádzali anotácie súdnych rozhodnutí a iné zaujímavosti. Milan je jeden z mála právnikov, ktorý je zároveň extrémne šikovným programátorom a na báze Salvie vyvíjal účinný algoritmus vyhľadávania judikatúry, rôzne kalkulačky a iné praktické pomôcky pre právnikov. Juraj je vizionár, ktorý vie prísť s nápadom a nadchnúť pre neho ľudí okolo seba. V tomto duchu prišiel na jeseň 2008 s nápadom založiť právnický blog a napriek môjmu strachu, že si len urobím hanbu, ma nakoniec pre tento nápad nadchol a presvedčil. Zakladateľskú štvoricu na moje pozvanie ešte doplnil Braňo Gvoždiak – môj spolužiak zo školy a veľmi šikovný slovensko-poľský právnik.

V tejto zostave sme pripravovali dizajn stránky (doteraz je na nej vidno, že ju robili právnici) a začali sme písať články – desiatky článkov – a snažili sme sa ku každému rozprúdiť diskusiu. Často som myslím písal diskusné príspevky na témy, o ktorých som veľmi málo vedel, len aby sa tam niečo dialo. Dokonca som si vybudoval nezdravú závislosť na Google Analytics a sledoval som čísla návštevnosti niekoľkokrát denne. To ma na šťastie skoro prešlo. Postupne sa okolo Lexfora vytvorila kritická masa návštevníkov a prispievateľov a išlo to viac samospádom.

Na hlavný počiatočný motív sa asi treba spýtať Juraja Alexandra. Myslím, že chcel vytvoriť priestor na diskusiu o praktických právnych problémoch. V tom čase bolo aj v Čechách menej právnických blogov a na Slovensku neboli myslím žiadne. Jiné Právo – ako nespochybniteľný líder v tejto oblasti – sa zameriaval skôr na ústavnoprávne a právnofilozické témy. Asi sme mali pocit, že chýba blog, ktorý by bol viac „zemitý“ alebo „down to earth“.

Komu je Lexforum primárne určené?

Dúfam, že každému. Ale ja osobne ho vnímam primárne ako fórum pre tých, ktorých na práve fascinuje najmä prakticko-logický aspekt. Mnohé praktické právne problémy možno analyzovať až takmer matematicky – ako do seba zapadajú rôzne inštitúty napr. v civilnom práve, civilnom procese, medzinárodnom práve súkromnom, atď. Okrem toho má právo množstvo zaujímavých filozofických presahov, ale tie na Lexfore nikdy neboli dominantné. A tak isto sme sa snažili vyhýbať politicko-právnym témam. Nie preto, že by boli menej zaujímavé, ale obávali sme sa, že diskusia zdegraduje do prekrikovania sa politických názorov.

Aké podmienky musí spĺňať osoba, ktorá má záujem publikovať alebo diskutovať na Lexfore? Musí to byť výlučne právnik?

Vôbec žiadne. Osobne sa vždy teším neprávnickým návštevníkom, aj keď z pochopiteľných dôvodov ich asi nie je veľa. Veľmi sa mi páči, že jeden z autorov je matematik, fyzik a bridžista.

Z hľadiska podmienok teda určite nie je žiadny vzdelanostný alebo profesný cenzus. Trváme len na tom, aby autori článkov nezostávali v anonymite. Okrem toho nechceme, aby sa Lexforum využívalo ako právna poradňa v konkrétnych kauzách bez toho, aby tieto kauzy mali presah na nejakú všeobecnejšiu otázku.

Vyvíja Lexforum nejaké aktivity, aby získavalo nových prispievateľov?

Na začiatku sme mali zopár plagátikov, ktoré možno aj viseli na niektorých školách, ale nie som si istý, či si ich vôbec niekto všimol. Odvtedy to ide samospádom. Mojím veľkým snom bolo dosiahnuť stav, kedy sa vytvorí kritická masa ľudí, vďaka ktorým sa na Lexfore bude stále „niečo diať“. Do istej miery si myslím, že sa to podarilo. Hoci aktivita pôvodných zakladateľov už je obmedzená, vždy sa tam objaví niečo nové a ľudí tam asi stále baví chodiť (klop, klop).

Jednou z aktuálnych tém, ktoré sú na Lexfore diskutované, je úroveň a kvalita právnych predpisov. V čom podľa Vás spočívajú najväčšie nedostatky slovenskej legislatívy? Skúste pomenovať koncepčné chyby v legislatívnom procese.

Zdá sa mi, že toto je teraz veľmi častá téma a veľké množstvo zjavných odpovedí sa už trochu premenilo na klišé (rýchlosť legislatívneho procesu, zásahy v parlamente, čiastkové novely, politické aspekty). Tvorba zákonov je podľa mňa mimoriadne ťažká a sofistikovaná práca a mám obrovský rešpekt pred ľuďmi, ktorí ju vedia robiť dobre. Nie som si istý, či mi vôbec prislúcha ju hodnotiť.

Ale všeobecne (a to sa netýka len legislatívy) si myslím, že na Slovensku nie je dosť ľudí, ktorí považujú dobre spravenú prácu za hodnotu samú o sebe. Inými slovami, ak študent vie, že vyučujúci si referát aj tak neprečíta a známka bude rovnaká, či ho stiahne z internetu alebo ho napíše sám, odhodlanie venovať tomu niekoľko hodín práce si vyžaduje veľmi silné presvedčenie o tom, že kvalitne odvedená práca je hodnotou bez ohľadu na prípadné ocenenie. Toto mentálne nastavenie je podľa mňa problémom v mnohých situáciách a legislatíva nemusí byť výnimkou.

V čom spočíva zásadný rozdiel medzi internetovým fórom ako je Lexforum a printovou časopiseckou literatúrou?

Časopisecká literatúra je zrejme autoritatívnejšia, články sú vyzretejšie a komplexnejšie. Ale nenahraditeľnou výhodou blogov sú podľa mňa diskusie a okamžitá spätná väzba. V právnej analýze je podľa mňa kolektívny brainstorming, potreba precizovať a prehodnocovať argumentáciu a obhajovať svoj postoj nenahraditeľná. Myslím si, že toto potvrdí každý advokát alebo koncipient, ktorý má možnosť diskutovať o problémoch a riešeniach so svojimi kolegami. Právnické blogy sú v podstate priestorom na obdobnú diskusiu v širšom meradle.  

V poslednom čase je čoraz častejším javom kritika formalistického prístupu súdov a nepresvedčivosť súdnych rozhodnutí. Je podľa Vášho názoru táto verejná kritika v spoločnosti vítaná a potrebná? Ako možno tieto negatívne javy eliminovať, resp. prispieť k zlepšeniu situácie?

Áno, myslím si, že kritika (negatívna, ale aj pozitívna) súdnych rozhodnutí je prospešná. V mainstreamových médiách sa však táto kritika často redukuje na politickú kritiku výsledku, menej na kvalitu právnej argumentácie. Mediálna a verejná kritika je v demokratickej spoločnosti samozrejme dôležitá, ale nemenej dôležitá je podľa môjho názoru odborná kritika právnej argumentácie. Osobne si viac vážim dobre odôvodnené rozhodnutie, s ktorého výrokom nesúhlasím, ako účelovo alebo slabo odôvodnené rozhodnutie, hoci s jeho výrokom sa stotožňujem. Odborná kritika – či už pozitívna alebo negatívna – podľa mňa zvyšuje externý tlak na kvalitnú prácu súdov.

Myslíte si, že je žiaduce, aby sudcovia verejne obhajovali svoje rozhodnutia v celospoločensky a právne „atraktívnych“ prípadoch pred verejnosťou? Diskutujú na Lexfore aj niektorí sudcovia, ktorých rozhodnutia sú podrobené kritike?

Zsolt Varga ako rozhodca raz na Lexforum zavesil svoje rozhodcovské rozhodnutie a otvorene si k nemu vyžiadal kritiku a diskusiu. Toto mi pripadalo sympatické. Neviem, či by sudcovia mali verejne diskutovať o svojich rozhodnutiach. Ale hlavným cieľom by podľa môjho názoru malo byť tak dobré a presvedčivo odôvodnené rozhodnutie, že všetko by bolo povedané priamo v ňom.

Ktoré oblasti práva, právne inštitúty prípadne ustanovenia právneho predpisu majú najväčšie nedostatky spojené so závažnými praktickými dôsledkami a sú zákonodarcom dlhodobo prehliadané? Skúste vymenovať aspoň tri, ktoré boli predmetom najhorlivejších diskusií na Lexfore a povedať v stručnosti prečo?

Snažiť sa vytvoriť rebríček problematických oblastí si netrúfam. Jednou z často diskutovaných a podľa môjho názoru veľmi pálčivých problémov je rozhodcovské konanie, ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami niektorých rozhodcovských súdov a zároveň ochrana arbitráže pred nepredvídateľnou judikatúrou. Som rád, že tento problém sa aktuálne rieši a v legislatívnom procese sa nachádza novela zákona o rozhodcovskom konaní a návrh nového zákona o spotrebiteľskej arbitráži.

Za veľký koncepčný problém považujem nedostatočné teoretické rozpracovanie niektorých základných civilistických inštitútov, napr. záväzkovoprávnych a vecnoprávnych aspektov prevodu vlastníctva. Tieto nedostatky potom strieľajú do rôznych oblastí, ako je odstupovanie od prevodných zmlúv, relatívna neplatnosť, dvojitý predaj tej istej veci, atď.

A na záver by som ešte spomenul dualizmus súkromného záväzkového práva, ktorý spôsobuje množstvo zbytočných problémov. Ale to nie je vec, ktorá by sa dala (alebo mala) riešiť rýchlou novelou.

Diskusné príspevky na Lexfore začínajú byť v poslednom čase citované v odbornej literatúre a výnimočne aj v súdnych rozhodnutiach. Ako hodnotíte túto skutočnosť? Predpokladali ste v čase vzniku Lexfora takýto vývoj?

To sme si pri zakladaní Lexfora asi nevedeli predstaviť. Ale ak tam niekto nájde niečo, čo má zmysel citovať v súdnom rozhodnutí, môže ma to samozrejme len tešiť. Aj keď mi pripadá kuriózne, že jeden môj príspevok bol opakovane citovaný v rozhodnutiach, ktorými sa súdy priklonili k neplatnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, hoci som práve naopak tvrdil, že zo smernice neprijateľnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách nevyplýva.

Lexforum prispieva k vyššej úrovni odbornej diskusie – ako hodnotíte dnešnú úroveň slovenskej printovej spisby, najmä komentárovej literatúry? Nezaostávame v porovnaní so zahraničnou literatúrou?

Ďakujem za jemne sugestívnu otázku – som rád, ak k nej skutočne prispieva J

Žiadnu zahraničnú spisbu nemám načítanú tak podrobne ako slovenskú a preto mi je ťažko porovnávať. Určite sú oblasti, v ktorých zaostávame a je asi otázkou vkusu, či je pohár poloprázdny alebo poloplný. Niektoré články sú nudné, iné výborné. Okrem toho vyššia úroveň akademickej spisby nie vždy vedie k lepšiemu právu – ako podľa mňa ukazujú niektoré podrobne akademicky diskutované súdne otázky v Českej republike, napr. odstupovanie od zmlúv o prevode nehnuteľností.

Osobne si myslím, že akademickej spisbe na Slovensku najviac chýba diskusia medzi autormi a reflexia judikatúry. Ako keby sme sa báli podrobiť sa navzájom vecnej kritike.

Ako hodnotíte z pozície advokáta prínos Lexfora?

Pre mňa ako advokáta má Lexforum najmä tri rozmery. Po prvé ide o priestor na brainstorming a diskusiu s inými odborníkmi. Pre praktizujúcich právnikov je veľmi užitočné, keď si svoje názory sformulujú a vycibria v diskusii ešte predtým, ako ich dajú na papier. Každodenne takéto diskusie vedieme s kolegami a niekedy je skvelé môcť ich viesť aj v širšom kruhu.

Po druhé pre mňa osobne Lexforum funguje aj ako knižnica. Keď narazím na zaujímavý článok alebo súdne rozhodnutie k určitej téme, mohol by som si ich samozrejme vytlačiť a vložiť do šanónu (a často to tak aj robím), ale ten šanón pravdepodobne už nikdy nenájdem. Akonáhle je to na Lexfore, podstatne to zvyšuje šancu, že to ešte niekedy nájdem.

A v neposlednom rade je to skvelé „miesto“ na zoznámenie sa s inšpiratívnymi a múdrymi ľuďmi, pri ktorých si uvedomujem, ako málo viem.  

Plánuje Lexforum v blízkej budúcnosti nejaké zásadné zmeny, príp. inovácie?

Nie. Budem rád, ak bude ešte dlho fungovať a ak niektorých ľudí dokáže inšpirovať, ale na inovácie teraz nemáme energiu alebo nápady.

 

Juraj Gyárfáš v súčasnosti pôsobí ako advokát v advokátskej kancelárii Allen & Overy Bratislava a venuje sa aj publikačnej a pedagogickej činnosti.

Rozhovor prebehol prostredníctvom mailovej komunikácie, otázky pripravil Tomáš Čentík.

 

Prečítajte si tiež:

S Petrom Šamkom o projekte pravnelisty.sk

S Martinom Husovcom o združení EISI

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať