Na prvý pohľad možno triviálna otázka, ale predsa: Má podanie odporu proti platobnému rozkazu na nepríslušnom súde zákonom predpokladané právne účinky?
Riešenia sú, prirodzene, iba dve.
Podľa súčasnej súdnej praxe podanie odporu na nepríslušnom súde nevyvoláva právne následky predpokladané ustanovením § 174 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku – zrušenie platobného rozkazu a nariadenie pojednávania súdom (R 49/2000).
Tento názorový prúd sa opiera o doslovný gramatický výklad ustanovenia § 172 odsek 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal“. Z tohto ustanovenia má v podstate jednoznačne vyplývať, že súdom, na ktorom sa má podať odpor s účinkami podľa 174 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku je výlučne súd, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor podaný na inom súde, než ktorý platobný rozkaz obsahujúci riadne poučenie vydal, a ktorý nebol doručený príslušnému súdu v lehote na podanie odporu, ale až po jej uplynutí je odporom podaným oneskorene, ktorý musí konajúci súd uznesením odmietnuť.
Argumentovať proti možno najmä tým, že citovaná úprava ustanovuje len formálnu náležitosť platobného rozkazu (ide o určitý druh poučenia, kde je potrebné platobný rozkaz podať) a iba z neho nemožno vyvodiť následok spočívajúci v tom, že odpor je podaný neskoro. Napríklad v ustanovení § 174 Občianskeho súdneho poriadku, týkajúceho sa odmietnutia odporu, sa neuvádza, že za oneskorene podaný je považovaný aj odpor podaný v lehote na nepríslušnom súde (čo by sa podľa nášho názoru žiadalo).
Skúsme sa pozrieť na to, ako sa obdobnými prípadmi Občiansky súdny poriadok vysporiadava v najpodobnejších prípadoch (a nechajme bokom v teórii diskutovanú otázku, či je odpor opravným prostriedkom, alebo nie). Pri odvolaní (§ 218 odsek 2 OSP), platí, že „Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde“. Obdobne je zachovaná lehota na podanie dovolania, ak je v lehote podané na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené ustanovenia vyjadrujú všeobecnú prezumpciu zákonodarcu, že všetky podania sa majú podávať na príslušný súd a ak sa tak nestane nemajú právne účinky, ibaže to zákon výslovne upraví – toto považujeme za odpoveď na možné pochybnosti načrtnuté v predchádzajúcom odseku.
Samozrejme, pravidlo o zachovaní lehoty pri podaní opravného prostriedku na príslušný nadriadený súd (nie ktorýkoľvek nadriadený súd) je pri odpore z povahy veci vylúčené, nakoľko o ňom rozhoduje súd, ktorý platobný rozkaz vydal.
Čo sa týka spísania opravného prostriedku do zápisnice, je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 42 odsek 2 OSP „Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde“ – uvedené ustanovenie sa, podľa nášho názoru, má vzťahovať aj na odpor, odvolanie a dovolanie. Mierne zneisťujúcim môže byť, že kým pri odvolaní je táto možnosť uvedená výslovne, pri odpore a dovolaní obdobné ustanovenie chýba – môže to podnietiť úvahy, že úprava odporu a dovolania je vo vzťahu ku ustanoveniu § 42 Občianskeho súdneho poriadku špeciálnou právnou úpravou vylučujúcou aplikáciu tohto ustanovenia.
Ak by sme mali vyniesť finálny verdikt bol by takýto: odpor s odôvodnením podaný v zákonnej lehote na nepríslušnom súde vedie k zrušeniu platobného rozkazu len v týchto dvoch prípadoch:
- ak je na ktoromkoľvek okresnom súde (teda nie ktoromkoľvek súde) podaný v lehote ústne do zápisnice alebo
- ak máte to šťastie, že nepríslušný súd odpor v 15 – dňovej lehote podá na poštovú prepravu na súd, ktorý platobný rozkaz vydal (z toho vyplýva ponaučenie: odpor radšej podávajte hneď prvý deň lehoty, inak sa to nedá stihnúť)
Musíme však povedať, že uvedené závery nie sú v texte zákona vyjadrené celkom dôsledne a konzistentne a ako je uvedené vyššie môžu viesť k rôznej interpretácii.
Kritika súčasnej právnej úprave patrí za to, že je príliš formalistická - ak účastník nedopatrením pošle odpor v 15 - dňovej lehote na nepríslušný súd (veľmi ľahko sa môže zameniť napríklad Okresný súd Košice I a II) sú s tým preňho spojené nenapraviteľné právne následky (pripomeňme, že napríklad podanie žaloby na vecne či miestne nepríslušný súd, neznamená, že nie sú dané účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania). Ako riešenie by pritom stačilo upraviť ustanovenie § 42 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, aby bolo možné každé podanie uskutočniť na ktoromkoľvek okresnom súde (prípadne aj na ostatných súdoch) a to nielen ústne do zápisnice (predpokladáme, že toto riešenie je poplatné dobe, v ktorej bol pôvodný Občiansky súdny poriadok prijatý, t. j. 60- tym rokom minulého storočia) a to v každej forme, ktorú Občiansky súdny poriadok pre podanie pripúšťa.
Tomáš Čentík
Šaňo Bröstl ml.
