Máme radi okrúhle výročia: pred 450 rokmi sa narodil William Shakespeare. A o dva roky, 23. apríla 1616, budeme oslavovať znovu, pre zmenu 400 rokov od jeho úmrtia.
Právnici ho nemusia mať celkom v láske. Kvôli tomu, čo o nich písal. V Henrichovi VI. najprv Jack Cade, vodca povstania proti korupcii a zneužívaniu moci kráľom – ale aj právnikmi ako profesionálnou elitou symbolizujúcou nerovnosť a útlak, ktoré môže vyvolať revolúciu – takto opisuje svoj vysnívaný ideálny svet: „Tvoj kapitán je statočný a prisahá na reformu. V Anglicku sa bude peceň chleba za sedem a pol penny predávať po jednom penny, pitie malého piva bude vyhlásené za zločin, všetka pôda bude spoločná, a moje kone sa budú pásť v Cheapside. Ak budem kráľom... nebudú peniaze, všetci budú jesť a piť na môj účet, všetkých oblečiem do rovnakých uniforiem, aby ma mohli uctievať ako boha.“
A na rad prichádza slávna veta, ktorú prednáša Dick the Butcher (Mäsiar): „Prvú vec, ktorú urobíme – pozabíjajme všetkých právnikov (The first thing we do, letʼs kill all the lawyers).“
Táto veta niekedy vyvolávala potlesk a nadšenie v publiku. Cituje sa aj dnes. Sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických John Paul Stevens v odlišnom stanovisku k rozhodnutiu v prípade Walters v. National Association of Radiation Survivors z roku 1985, ktoré potvrdilo názor, že stanovenie limitu 10 dolárov pre trovy advokáta v prípade podpory veteránov je v súlade s Ústavou Spojených štátov amerických, namietol, že toto ustanovenie v skutočnosti zbavuje veterána jeho práva na právnu pomoc a znižuje funkciu obhajcu: „Túto funkciu dobre chápal Jack Cade a jeho nasledovníci, postavy, na ktoré sa často zabúda, a ktorých slávna veta sa často nechápe. Dickovo stanovisko („Prvú vec, ktorú urobíme – pozabíjajme všetkých právnikov“), vyslovil rebel, a nie priateľ slobody. ... Ako ukáže pozorné čítanie textu, Shakespeare prenikavo chápal, že likvidácia právnikov je krok v smere totalitárnej formy vlády.“ Takže trochu iný kontext a výklad.
Otočme list. Možno bude otázka, ktorú si niektorí zo Shakespearových životopiscov kladú, či bol právnikom alebo čo mal spoločné s právom, znieť prekvapujúco. Počas jeho kariéry však viac ako tretina z hier, ktoré napísal a ktoré sa uvádzali v Londýne, zahŕňala súdnu scénu. Právo bolo skrátka hlavnou zložkou drámy alžbetínskeho obdobia. Shakespearova rodina bola nezvyčajne súdne aktívna. Niektorí životopisci tvrdia, že John Shakespeare, Williamov otec, bol dokonca na súde 67 ráz. Samotný Shakespeare vystupoval vo viacerých procesoch, keď kupoval pôdu, požičiaval si peniaze, bol svedkom, či žalobcom. Je tak veľmi pravdepodobné, že do svojej tvorby premietol rodinné i osobné skúsenosti s právom. Navyše, dychtivo čítal knihy. V dobe, v ktorej právo malo veľký vplyv, by bolo divné, keby nečítal aj knihy o práve. Právnikom bard zo Stratfordu nad Avonou zrejme nebol. Kritické zrkadlo však právnikom rozhodne nastavoval.
Titulky na záverečnej opone:
Alžbetínske obdobie – doba rozkvetu umenia, vlády Alžbety I. z dynastie Tudorovcov (1558-1603) ako kráľovnej Anglicka a Írska.
Cheapside – v starej angličtine (Old English) od „ceapan“ (kúpiť); spoločný názov viac pre „trhovisko“ ako pre „ulicu“.
Henrich VI. (ako postava, anglický kráľ v rokoch 1421-1461 a 1470-1471).
Henrich VI. (ako dráma) – po prvý raz sa hrala medzi rokmi 1594-1595.
John Paul Stevens (nar. 1920) – sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických v rokoch 1975 – 2010.
Vojna ruží (War of the Roses) – séria dynastických vojen v období 1455-1487. Shakespearova hra mala pôvodne názov „Prvá časť boja dvoch slávnych rodov, Yorkovcov a Lancasterovcov“ (The First Part of Contention of the Two Famous Houses of York and Lancaster). V prvej časti Henricha VI. si šľachtici a právnici na scéne pripínajú červenú alebo bielu ružu.
Walters v. National Association of Radiation Survivors – ako rozhodnutie pod 473 U. S. 305 (1985) z 28. júna 1985.
Alexander Bröstl, 26. mája 2014
ilustračné foto: pixabay.com
PROFESORSKÝM PEROM:
Viete, aká je jedná z najslávnejších svedeckých výpovedí na súde?
