Civilný sporový poriadok

§ 257 (Nepriznanie náhrady trov konania)

§ 257

Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Diskusia
Pridať nový príspevok
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
V civilnom konaní môže vzniknúť situácia, že strana počas konania zomrie alebo zanikne, pričom nie vždy je možné v konaní pokračovať, pretože povaha sporu to neumožňuje a preto je konanie potrebné zastaviť. V takom prípade nemožno žiadnej zo strán pričítať zavinenia na zastavení konania, pretože dedičia, resp. právny nástupcovia ako ani druhá strana zastavenie konania nezapríčinili. Je preto správne, ak v týchto prípadoch súd aplikuje § 257 CSP, keďže ide o výnimočnú situáciu napĺňajúcu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Rovnako môže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa taká procesná situácia, keď žalovaný uplatní prvý krát kompenzačnú námietku až v súdnom konaní, v dôsledku čoho súd žalobu zamietne. Výnimočnosť tejto situácie spočíva v tom, že žalobca, ktorý nevie o pohľadávke žalovaného spôsobilej na započítanie, by nemal znášať trovy, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by žalovaný započítal svoju pohľadávku pred začatím súdneho konania, ak mu žalobca na uplatnenie započítania poskytol časový priestor.
27.11.2018Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
K prekvapivosti uplatnenia moderácie náhrady trov konania sa vyjadril aj Najvyšší súd SR ešte za účinnosti § 150 OSP, pričom tieto závery sú použiteľné aj na právny stav podľa CSP.

Požiadavka spravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté subjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda aj na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania ako celku. Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré môžu mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov. Súčasťou práva na spravodlivý proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Splniť túto povinnosť je potrebné najmä v prípade, keď súd zvažuje uplatnenie svojho moderačného práva podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré mu dáva možnosť, aby výnimočne, za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady (napr. uznesenie NS SR, sp.zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18. januára 2012).
18.11.2018Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
V súdnej praxi sa zvyklo pomerne často stávať, že § 257 CSP (predtým § 150 OSP) sa aplikoval nepredvídateľne, teda bez toho, aby sa k jeho aplikácii mala možnosť vyjadriť strana konania, pre ktorú bola jeho aplikácia v neprospech. Ústavný súd SR (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018) sa v tomto smere vyjadril, že je povinnosťou súdu vytvoriť procesný priestor umožňujúci strane sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Ak má súd v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.

Okrem toho sa Ústavný súd SR vyjadril aj k zneniu, resp. správnosti formulácie výroku rozhodnutia v prípade moderácie. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu.

V neposlednom rade je povinnosťou súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.
18.11.2018Reagovať
Tomáš Čentík|právnik od roku 2011
Právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní znamená, že dotknutá osoba má právo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného právneho názoru odchyľuje.

Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.

(Nález Ústavného súdu SR z 2. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018)
27.06.2018Reagovať
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: