Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) so sebou priniesol viacero zaujímavých noviniek, medzi inými tiež inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Ako to u nových inštitútov býva, žiadne z nich sa nezaobídu bez aplikačných problémov, ktoré sa, najmä v začiatkoch platnosti novej úpravy, vyskytujú v nemalom množstve.
Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia je obsiahnutá v § 343 CSP, pričom zákon zároveň odkazuje na primerané použitie právnej úpravy neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje v podstate ďalšiu novinku, ktorú so sebou CSP priniesol.
Zabezpečovacie opatrenie je síce novým právnym inštitútom, avšak koncept zriadenia záložného práva rozhodnutím súdu nie je v našich podmienkach neznámy. Občiansky súdny poriadok, až do svojej rozsiahlej novelizácie v roku 2005, upravoval inštitút sudcovského záložného práva, ktoré rovnako spočívalo v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka, na rozdiel od zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je vo svojej podstate zabezpečovacím inštitútom, predstavovalo zriadenie sudcovského záložného práva jeden zo spôsobov výkonu rozhodnutia.
Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že eventuálna exekúcia bude ohrozená.
Účelom uvedeného inštitútu je poskytnúť veriteľovi možnosť rýchlo a účinne zabezpečiť svoju pohľadávku formou zriadenia záložného práva na majetku dlžníka, pričom práve rýchlosť a účinnosť možno považovať za hlavné charakteristické vlastnosti zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú v zákone vyjadrené jednak tým, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, a to aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, ako aj tým, že uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné už jeho doručením.
V nadväznosti na spomínanú požiadavku rýchlosti, či promptnosti zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný doručiť uznesenie stranám sporu v lehote 3 dní od jeho vyhotovenia, pričom v rovnakej lehote je povinný doručiť uznesenie aj orgánu, ktorý vedie register, do ktorého sa nariadené zabezpečovacie opatrenie zapisuje. Povinnosť súdu doručiť uznesenie príslušnému orgánu bezodkladne po jeho vyhotovení zároveň vyplýva z § 48 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorého: „Neodkladné opatrenie, ktorým sa upravujú práva k nehnuteľnostiam, sa zašle v elektronickej podobe príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností bezodkladne po jeho vyhotovení.“.
Napriek pomerne jasnému zneniu zákonnej úpravy, to v realite môže vyzerať trocha inak.
Jedným z prípadov mylného výkladu zákonných ustanovení je v praxi zaznamenaný postup okresných súdov, ktoré uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, predmetom ktorého bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti nedoručujú katastrálnemu odboru príslušného okresného úradu v lehote troch dní s odôvodnením, že uznesenie bude okresnému úradu doručené až po tom, čo nadobudne právoplatnosť. Uvedený postup nielenže nereflektuje platnú právnu úpravu, no zároveň môže mať na uspokojenie pohľadávky žalobcu zásadný vplyv, a to najmä v prípade, ak žalobca po vydaní uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dôvodne očakáva postup podľa § 331 ods. 2 CSP a ďalej nezisťuje, či k zápisu záložného práva na príslušný list vlastníctva skutočne došlo, pričom žalovaný medzičasom scudzí nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené záložné právo. Možno sa stretnúť s názormi, podľa ktorých by teoreticky bolo možné naďalej uvažovať o zápise záložného práva na list vlastníctva nového vlastníka nehnuteľnosti, to však jedine za predpokladu, že petit navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude znieť všeobecne, a nebude sa v ňom spomínať meno žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti. O správnosti tohto názoru však možno mať pochybnosti, nakoľko zo samotného znenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že záložné právo možno zriadiť na majetku dlžníka, nie na majetku tretej osoby. Proti týmto názorom je zároveň možné argumentovať tiež možným rozporom s požiadavkou na obsahové náležitosti podania podľa § 127 CSP, ako aj rozporom so zásadou ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľa nehnuteľnosti.
Mohlo by sa zdať, že ide o ojedinelý exces v postupe súdov, avšak s obdobným názorom sa možno stretnúť aj na úseku katastra. Konkrétne hovorím o situácii, keď katastrálny odbor príslušného okresného úradu odmietol vykonať záznam do času, kým mu nebude zo strany súdu predložené uznesenie opatrené pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
V zmysle § 232 ods. 1 CSP je vykonateľnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami, bez potreby splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle § 332 ods. 1 CSP nadobúda uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vykonateľnosť svojim doručením žalovanému.
Bez ohľadu na moment nadobudnutia jeho právoplatnosti a vykonateľnosti sa lehota na splnenie povinnosti súdu doručiť uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia príslušnému orgánu v súlade s § 331 ods. 2 CSP a § 48 ods. 6 vyhlášky viaže výlučne na jeho písomné vyhotovenie.
Postup katastrálneho odboru príslušného okresného úradu, ktorým podmieňuje vykonanie záznamu zabezpečovacieho opatrenia do katastra nehnuteľností doručením uznesenia s vyznačenou doložkou právoplatnosti je zjavne neopodstatnený a negujúci samotnú podstatu zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko právoplatnosť uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť podmienkou pre zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. To, že na zápis záložného práva zriadeného na podklade zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné doručenie uznesenia s vyznačenou doložkou právoplatnosti bolo taktiež potvrdené v katastrálnom bulletine č. 2/2016, v ktorom bol uvedený nasledovný spôsob riešenia takýchto prípadov:
„Otázka č. 23 Okresnému úradu, katastrálnemu odboru bolo doručené uznesenie súdu, ktorým zriadil podľa § 343 CSP záložné právo (zabezpečovacie opatrenie) k nehnuteľnostiam žalovaného. Má okresný úrad, katastrálny odbor uznesenie súdu zapísať aj bez doložky právoplatnosti? Do akého registra sa uznesenie zaregistruje a v akej lehote je potrebné vykonať zápis v katastri nehnuteľností?“
„Odpoveď: Uznesenie súdu, ktorým sa zriaďuje záložné právo podľa § 343 CSP sa zapíše sa do katastra podľa § 34 katastrálneho zákona do registra Z. Nie je potrebné, aby uznesenie súdu obsahovalo doložku právoplatnosti, nakoľko sa jedná o zabezpečovacie opatrenie, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia § 331 a nasl. CSP. Pri zápise uznesenia súdu je potrebné dodržať § 41 ods.2 katastrálneho zákona, teda poradie zápisov.“
Takýto nesprávny postup je vo svojich dôsledkoch menej rizikový ako ten predchádzajúci, keďže po podaní návrhu okresný úrad, katastrálny odbor začne záznamové konanie a na príslušnom liste vlastníctva sa vyznačí plomba, čo v súlade so zásadou zachovania poradia zápisov vyjadrenej v § 41 ods. 2 katastrálneho zákona bráni tomu, aby bolo k tej istej nehnuteľnosti zapísané iné právo skôr, ako dôjde k skončeniu skoršieho správneho konania. Avšak ak nastane situácia, že príslušný okresný úrad, katastrálny odbor vyzve súd na doručenie uznesenia s vyznačeniu doložkou právoplatnosti v určenej lehote a súd príslušnému katastru v poskytnutej lehote „opravené“ uznesenie nedoručí, eventuálne nevykonanie záznamu bude mať za následok možnosť voľného disponovania vlastníka s predmetnou nehnuteľnosťou, a teda vznik obdobnej situácie, ako v prípade nedoručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia príslušnému okresnému úradu.
Aj napriek tomu, že správny postup súdov, či okresných úradov by mal byť garantovaný, chyby sa stávajú a preto najúčinnejším spôsobom ochrany práv veriteľa v uvedených prípadoch je v prvom rade prevencia, a teda aktívne sledovanie spôsobu vybavovania uplatneného práva na príslušných štátnych orgánoch. Takouto predbežnou kontrolou možno v nejednom prípade predísť nesprávnym rozhodnutiam a budúcim konaniam o náhradu škody zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré by síce v takýchto prípadoch eventuálne prichádzali do úvahy, avšak úspech v týchto konaniach by žalobca nemal zaručený.
Ján Lengvarský, www.lengvarsky.sk
Ilustračné foto: redakcia
