Duchovný otec gilotíny: JO­SEPH IG­NA­CE GUILLO­TIN (28.5.1738 – 26.3.1814)

Nes­láv­ny sym­bol Fran­cúz­skej re­vo­lú­cie, gi­lo­tí­na (me­cha­nic­ký nás­troj na pop­ra­vu sťa­tím hla­vy), je epo­ny­mom priez­vis­ka Guillo­tin, fran­cúz­ske­ho le­ká­ra, učen­ca a re­vo­lu­cio­ná­ra – zá­ko­no­dar­cu.

Ako k to­mu doš­lo ?

Curri­cu­lum vi­tae vy­tvá­ra po­zo­ru­hod­ný ži­vot­ný dej. Po­chá­dzal z ro­di­ny ad­vo­ká­ta, štu­do­val ume­nie a stal sa pro­fe­so­rom   li­te­ra­tú­ry na Írskej vy­so­kej ško­le v Bor­deaux. Po pre­ru­še­ní no­vi­ciá­tu u je­zui­tov, od­chá­dza štu­do­vať me­di­cí­nu do Re­me­ša a nes­kor­šie do Pa­rí­ža ,kde štú­dium ús­peš­ne ukon­čil. Pop­ri le­kár­skej praxi sa ve­nu­je aj pe­da­go­gic­kej a vý­skum­nej čin­nos­ti v ob­las­ti fy­zio­ló­gie, ana­tó­mie a pa­to­ló­gie.

Je­ho sve­do­mi­tosť, krea­ti­vi­ta a exce­len­tná pro­fe­sio­nál­na po­vesť ho ve­die ku krá­ľo­vej no­mi­ná­cii do ko­mi­sie Krá­ľov­skej aka­dé­mie vied, kto­rá ma­la ne­zá­vis­le po­sú­diť a zhod­no­tiť teóriu a prax ra­kús­ke­ho le­ká­ra a učen­ca Fran­za An­to­na Mes­me­ra, auto­ra náu­ky o ži­vo­číš­nom mag­ne­tiz­me t. j. o pou­ži­tí te­lo­vých mag­ne­tic­kých síl a su­ges­cie k lie­čeb­ným úče­lom.

Člen­mi ko­mi­sie, ok­rem iných ,bo­li vý­znam­né osob­nos­ti toh­to ob­do­bia, ako che­mik A.La­vo­sier, as­tro­nóm J.S.Bai­ly, B.Fran­klin, po­ly­his­tor, pr­vý veľ­vys­la­nec USA vo Fran­cúz­sku.

Zá­ver ko­mi­sie ne­bol pre F.A.Mes­me­ra po­zi­tív­ny.

Vo ve­rej­nom ži­vo­te sa J.I.Guillo­tin orien­tu­je na pre­sa­dzo­va­nie zdra­vot­níc­kych re­fo­riem. V de­cem­bri 1778 sa po­sú­va do po­li­tic­kej ro­vi­ny, ve­rej­nou kri­ti­kou me­cha­niz­mu ge­ne­rál­nych sta­vov, s ak­cen­tá­ciou na tre­tí stav. To­to mu na ve­rej­nos­ti za­bez­pe­ču­je po­pu­la­ri­tu a zvo­le­nie za pa­ríž­ske­ho pos­lan­ca tre­tie­ho sta­vu a zá­ko­no­dár­ne­ho zhro­maž­de­nia. V tom­to or­gá­ne pra­cu­je do ok­tób­ra 1791 ako ta­jom­ní(pok­lad­ník).Je účas­tní­kom prí­sa­hy pos­lan­cov v Lop­to­vej sie­ni(Jeu de Pau­me) dňa 20.6.1789 vo Ver­sailles, pod­ľa kto­rej sa pos­lan­ci ne­ro­zí­du, po­kiaľ ne­vyp­ra­cu­jú fran­cúz­sku ús­ta­vu.

 

Le­gis­la­tív­ny návrh de­ka­pi­tač­né­ho za­ria­de­nia

Dňa 10.ok­tób­ra 1789 pos­la­nec J.I.Guillo­tin navr­hol, v rám­ci roz­pra­vy o tres­tnom zá­kon­ní­ku an­cien ré­gi­me,šesť člán­kov v pros­pech uni­fi­ká­cie vý­ko­nu naj­vyš­šie­ho tres­tu:

Člá­nok 1: Všet­ky tres­tné či­ny rov­na­kej po­va­hy bez oh­ľa­du na stav, sa pot­res­ta­jú rov­na­kým dru­hom   tres­tu.

Člá­nok 2: Ak zá­kon uk­la­dá trest smr­ti, mu­sí byť vý­kon tres­tu rov­na­ký: de­ka­pi­tá­cia pros­tred­níc­tvom jed­no­du­ché­ho me­cha­niz­mu.

Člá­nok 3: Ulo­že­nie toh­to tres­tu ne­mô­že viesť k po­chyb­nos­tiam a k dis­kri­mi­ná­cii ro­di­ny pop­ra­ve­né­ho.

Člá­nok 4: Nik­to nes­mie ob­vi­ňo­vať niek­to­ré­ho z prí­buz­ných z ti­tu­lu vy­ko­na­nia exekú­cie(pop­ra­vy).

Člá­nok 5: Súk­rom­né ve­ci pop­ra­ve­né­ho nes­mú byť za­dr­ža­né.

Člá­nok 6: Na žia­dosť ro­di­ny pop­ra­ve­né­ho, bu­de vy­da­ná mŕtvo­la za úče­lom poh­re­bu.

Navr­hnu­tie de­ka­pi­tač­né­ho za­ria­de­nia ne­bo­lo ori­gi­nál­nou my­šlien­kou. Za­ria­de­nia na ob­dob­nom prin­cí­pe bo­li vy­uží­va­né už od 14.sto­ro­čia v Ne­mec­ku, Ta­lian­sku, An­glic­ku a Per­zii.

Fi­lo­zo­fia reali­zá­cie gi­lo­tí­ny vy­chá­dza z os­vie­ten­sko-re­vo­luč­ných zá­sad, že nik­to pred pop­ra­vou ne­má byť mu­če­ný ani   tý­ra­ný, smrť mu­sí byť čo naj­rý­chlej­šia a naj­bez­bo­les­tnej­šia. Keď­že ob­ča­nia sú rov­ní pred zá­ko­nom, trest smr­ti mu­sí mať u všet­kých rov­na­kú po­do­bu a nes­mie byť po­ni­žu­jú­ci a po­tup­ný.

Ďal­ším ar­gu­men­tom bo­li pred­chá­dza­jú­ce kru­té a bar­bar­ské pop­ra­vy a po­ma­lé a bo­les­ti­vé umie­ra­nie.

Tre­ba pri­po­me­núť, že vte­daj­šia spo­loč­nosť pok­la­da­la trest smr­ti za auto­ma­tic­kú sú­časť práv­ne­ho sys­té­mu. J.I.Guillo­tin bol te­da inter­pre­tom uni­ver­zál­ne­ho tvr­de­nia, v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s fi­lo­zo­fiou a mo­rál­kou krá­ľov­ské­ho Fran­cúz­ska.

 

Pri­ja­tie zá­kon­nej nor­my de­ka­pi­tá­cie

Roz­pra­va o pot­re­be zmien v tres­tnom zá­kon­ní­ku bo­la v zhro­maž­de­ní viac­krát pre­ru­šo­va­ná a od­ro­čo­va­ná a až v ro­ku 1791 sa vy­tvo­ri­la ko­mi­sia na zria­de­nie pro­to­ty­pu de­ka­pi­tač­né­ho za­ria­de­nia v zlo­že­ní: J.I.Guillo­tin, An­toi­ne Louis, le­kár, pro­fe­sor fy­zio­ló­gie, ta­jom­ník Krá­ľov­skej chi­rur­gic­kej aka­dé­mie a te­sár To­bias Schmidt, ne­mec­ké­ho pô­vo­du. Pro­to­typ kon­zul­to­va­li so zná­mym pa­ríž­skym ka­tom Charle­som Hen­ri San­so­nom.

Konštruk­cia stro­ja bo­la di­elom A.Louisa a T.Schmid­ta. A.Louis vy­tvo­ril na za­ria­de­ní tri ori­gi­nál­ne pr­vky: šik­mý nôž, lu­ne­tu dr­žia­cu krk a vý­klop­nú dos­ku pre umies­tne­nie od­sú­de­né­ho. T.Schmidt navr­hol umies­tne­nie no­ža šik­mo pod 45° uh­lom.

Mý­tu­som je kon­zul­tá­cia za­ria­de­nia so sa­mot­ným krá­ľom Ľudo­ví­tom XVI.,o kto­rom bo­lo zná­me,  že jed­nou z je­ho zá­ľub bo­la ma­nuál­na, re­me­sel­níc­ka prá­ca.

6.ok­tób­ra 1798 bo­lo pri­ja­té zá­kon­né na­ria­de­nie, pod­ľa kto­ré­ho sa in­šti­tu­cio­va­la vo Fran­cúz­sku exekú­cia pros­tred­níc­tvom toh­to me­cha­niz­mu. Roz­hod­nu­tie pod­pí­sal kráľ Ľudo­vít XVI.,tech­nic­kú príl­ohu A.Louis. Kó­pie roz­hod­nu­tia bo­li roz­pos­la­né do všet­kých de­par­te­men­tov k okam­ži­tej reali­zá­cii, s ruč­ne ozna­če­ním po­ra­do­vé­ho čís­la 76.

Po po­ku­soch na ov­ciach a mŕtvo­lách z vo­jen­skej ne­moc­ni­ce, sa pr­vá pop­ra­va us­ku­toč­ni­la dňa 25.4.1792 na Pla­ce de Gré­ve v Pa­rí­ži. Gi­lo­tí­no­va­ný bol vrah a lu­pič Ni­co­las Jacques Pelle­tier. Pop­ra­va bo­la tak rých­la a šo­ko­vá, že pri­hlia­da­jú­ci dav bol skla­ma­ný,že sa to zbeh­lo príl­iš rých­lo.

Tech­nic­ké úda­je me­cha­nic­ké­ho ka­ta:

Cel­ko­vá hmot­nosť                         580,00 kg

Vý­ška                                               4,50 m

Dĺžka(so sklo­pe­nou la­vi­cou)        3,00 m

Šír­ka                                                 0,77 m

Drá­ha no­ža                                     2,25 m

Hmot­nosť no­ža                              7,00 kg

Rých­losť no­ža(pri do­pa­de)           24,40 km/h

Ďal­šie de­jin­né uda­los­ti fran­cúz­skej re­vo­lú­cie potvr­di­li, že jed­no­du­chosť a účin­nosť vy­tvo­ri­li z gi­lo­tí­ny mi­mo­riad­ne ob­lud­ný a ľah­ko zneu­ži­teľ­ný nás­troj. Re­vo­luč­ná moc sa zba­vo­va­la nie­len zlo­čin­cov, ale i po­li­tic­kých od­por­cov a ďal­ších ne­po­hodl­ných osôb s vy­mys­le­ný­mi ob­vi­ne­nia­mi, vrá­ta­ne krá­ľa Ľudo­ví­ta XVI. a krá­ľov­nej Ma­rie An­toi­net­ty.

 

Osud J.I.Guillo­ta

Mý­tu­som je údaj, že du­chov­ný otec tiež skon­čil pod gi­lo­tí­nou. Gi­lo­tí­no­va­ný bol me­no­vec, tiež le­kár,av­šak z Lyo­nu. Na kon­ci ob­do­bia te­ro­ru bol za­tknu­tý a väz­ne­ný, nes­kor­šie však bol pre­pus­te­ný. Vzdal sa po­li­tic­kej čin­nos­ti a pok­ra­čo­val v le­kár­skej praxi. Bol pr­vým fran­cúz­skym le­ká­rom, kto­rý vo Fran­cúz­sku za­čal ap­li­ko­vať ob­jav le­ká­ra Edwar­da Jen­ne­ra o oč­ko­va­ní pro­ti čier­nym kiah­ňam. Vy­pra­co­val tiež pr­vý uce­le­ný prog­ram ochra­ny zdra­via na úrov­ni re­pub­li­ky a bol za­kla­da­te­ľom li­gy fran­cúz­skych le­ká­rov.

J.I.Guillo­tin zom­rel pri­ro­dze­nou smr­ťou vo ve­ku  76 ro­kov v Pa­rí­ži, kde je aj po­cho­va­ný.

 

K po­me­no­va­niu stro­ja „ gi­lo­tí­na“

Pres­ný údaj po­me­no­va­nia za­ria­de­nia „ gi­lo­tí­na“ nie je zná­my. Ozna­če­nie „gi­lo­tí­na“ sa za­ča­lo ve­rej­ne pou­ží­vať oko­lo ro­ku 1 800. Naj­prv sa ho­vo­ri­lo o „Lou­set­te“ ale­bo „Louison“, po tvor­co­vi A.Louiso­vi. Prev­lá­da­lo po­me­no­va­nie stro­ja ako „ma­ši­na“(La fa­ta­le ma­chi­ne),pri­čom to­to slo­vo sa rý­mo­va­lo so slo­vom „gi­lo­tí­na“. Niek­to­rí his­to­ri­ci usu­dzu­jú,ž e po­me­no­va­nie za­ria­di­la tlač, keď sa vy­smie­va­la vý­ro­ku J.I.Guillo­ta, že účin­nosť za­ria­de­nia je ta­ká, že od­sú­de­ný prí­de o hla­vu „mr­knu­tím oka“. Vznik­la aj pes­nič­ka (J.I.Gui­lo­tin a je­ho ma­ši­na) a no­vi­ny pred­po­ve­da­li, že ide o vý­rok pre „nas­le­du­jú­ce ge­ne­rá­cie“.

Sa­mot­ný le­kár bol zľu­do­ve­ným náz­vom zdr­ve­ný a po­va­žo­val ho za „ne­dob­ro­voľ­né mies­to v je­ho ži­vo­te“.


Peter Šamko st. 

ilustračné foto: pixabay.com

Článok bol pôvodne publikovaný na portáli www.pravnelisty.sk

 

 

PRINT
PRINT
Diskusia
Pridať nový príspevok
|právnik od roku
Portál Ulpianus
Kontakt
Partnerom projektu je:

SPOLUPRACUJEME S: